Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Potlesk si užívam rovnako ako hráči, tvrdí fyzioterapeut Alexander Sebestyén

Bol pri zisku majstrovského titulu, staral sa o reprezentantov a precestoval väčšinu Európy. Rodákovi z Fiľakova učarovalo masérstvo.

Alexander Sebestyén.Alexander Sebestyén. (Zdroj: Archív A.S.)

FIĽAKOVO. Športoví fanúšikovia ho v minulosti mohli vidieť pri BK ESO, MBK Lučenec či vo futbalovom Divíne a v Málinci. Dnes sa stará o zdravie hráčov BKM Lučenec a FTC Fiľakovo. Masér a fyzioterapeut Alexander Sebestyén je už dlhé roky súčasťou miestneho športu a na svojom konte má aj pôsobenie v reprezentácii.

So 40-ročným rodákom z Fiľakova sme sa porozprávali o jeho bohatých zážitkoch a skúsenostiach. V rozhovore prezradil, prečo ho po práci bolí hlava a nie ruky, alebo to, že sa čoskoro vráti do realizačnému tímu slovenského výberu.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde sa začala tvoja kariéra športového fyzioterapeuta a maséra?

V roku 2004, po skončení súkromnej masérskej školy, som sa dostal k basketbalovému klubu ESO Lučenec. Mužstvo pod vedením trénera Tibora Jányho či bratov Mižúrovcov malo majstrovské ambície a ja spolu s doktorom Zsoltom Mihalovicsom a masérom Jožkom Samašom sme zabezpečovali zdravotnú stránku. Pre mňa ako mladého chalana to bola lukratívna práca. Stretávať sa so známymi a úspešnými ľuďmi, cestovať a zbierať prvé profesionálne znalosti.

Okrem toho si už po pár mesiacoch nazbieral aj majstrovskú medailu a reprezentačné skúsenosti.

Prečítajte si tiež: Krtíšski vinári majú za sebou dobrý rok. Pribudli im aj ocenenia (+ FOTO) Čítajte 

Mal som česť pracovať s hráčmi ako Mirko Ščekič, Igor Kovačevič, Antonio Bičvič, Neven Čuzela, Maroš Kováčik, Miško Tarabus či Tibor Kemeník. Tých mien je veľmi veľa. Po zisku majstrovského titulu BK ESO Lučenec som spolu s doktorom Mihalovicsom dostal pozvánku do basketbalovej reprezentácie Slovenska do 20 rokov. Pre mňa ako chlapca z malého mesta to bolo veľké zadosťučinenie. S reprezentáciou sa odštartoval kolobeh sústredení doma i v zahraničí. Vyvrcholením boli majstrovstvá Európy v Portugalsku, kde sme obsadili 13. priečku. Hralo sa v obrovskom komplexe Estádio da Luz, ktorý je domovským stánkom lisabonskej Benfice.

Skryť Vypnúť reklamu

Musel to byť silný zážitok zúčastniť sa takého veľkého a prestížneho podujatia.

To teda bol. Okrem basketbalového turnaja sme mali česť pozrieť si prípravný futbalový zápas Benfice a Girondins Bordeaux. Prvýkrát v živote som videl 50-tisícovú divácku kulisu. Doteraz si pamätám, ako hlásateľ do mikrofónu začal kričať „Victoria, Victoria“. Myslel som, že na trávnik vyjde nejaká známa speváčka a zaspieva hymnu. Odrazu však priletel veľký živý orol a sadol si na erb Benfice Lisabon. Bol to niečo neskutočné.

Dokázal si sa po takom silnom zážitku tešiť z „menších“ zápasov BK ESO?

Áno, hoci tím už nebol na takej úrovni ako predtým. Do Lučenca však prišiel Krunoslav Krajnovič. Pre našinca neznáma tvár, v Chorvátsku uznávaný odborník. Spolu s ním prišli skúsení hráči. Vytvorila sa vynikajúca patria, ktorá opäť dotiahla Lučenec na vrchol. Dodnes si živo spomínam na finále. Predalo sa 2 800 lístkov a v hale sa tiesnilo okolo 3 200 divákov, ktorí boli pri zisku ďalšieho majstrovského titulu Lučenca. Dva dni sme sa z toho spamätávali (smiech).

Skryť Vypnúť reklamu

Po skončení BK ESO nastala v tvojej basketbalovej kariére nastala dlhšia odmlka.

Prečítajte si tiež: Lučenec začne nadstavbu v Košiciach Čítajte 

Pomáhal som vo futbalovom klube Divína a Málinca, kde niektorí hráči dovtedy nepoznali masáž, iontové nápoje či špeciálne stravovanie. Myslím, že sa mi aspoň trochu podarilo pozdvihnúť úroveň dedinského futbalu. Ak sú ľudia oddaní, dá sa robiť kvalitná práca aj na najnižšej klubovej úrovni. Musí tam byť však chuť a srdce, pretože o peniazoch to nie je. Mám kamarátov, ktorí robia fyzioterapeutov vo veľkých európskych kluboch a ich mesačná mzda sa pohybuje v tisícoch eur. U nás sa o veľkých peniazoch nedá hovoriť, preto to musí byť srdcová záležitosť.

Neskôr si pôsobil v lučeneckom MBK a dodnes pomáhaš BKM Lučenec či fiľakovskému FTC. Netúžil si niekedy stáť na opačnej strane a byť súčasťou hráčskeho kádra?

Ako malý chlapec som vo Fiľakove hrával futbal a neskôr v Lučenci aj basketbal. Pričuchol som však k masérstvu, ktoré ma oslovilo. Doslova som sa v tejto profesii našiel. Okrem toho, aj z masérskeho miesta zažívam rovnakú radosť ako hráči. Nie všetci si uvedomujú, koľko mravčej práce robí realizačný tím za zavretými dverami. Keď sa však diváci po výhre postavia, skandujú a tlieskajú, užívam si to rovnako, ako keby som k víťazstvu bodovo prispel aj ja.

Precestoval si a stále cestuješ do rôznych kútov doma i v zahraničí. Neobmedzuje to tvoj súkromný život?

Trochu áno. Preto skladám klobúk pred svojou manželkou a dcérou, ktoré mi cestovanie, večerné tréningy a zmeny v nemocnici trpia a podporujú ma. Prežil som momenty, o ktorých mnohí iba snívajú. Dva majstrovské tituly, víťaz slovenského pohára, obed v reštaurácii Roberta Prosinečkiho v Záhrebe, večera s Dinom Radjom v Splite alebo kávičky s Goranom Filipovičom či Stojanom Ivkovičom. To všetko neprišlo samo od seba. Stálo ma to veľa námahy, učenia a zlepšovania sa. Za mnohé vďačím doktorovi Mihalovicsovi, ktorý mi ochotne otvoril dvere k nových vedomostiam.

Na stole sa ti vystriedali hráči rôznych národností. Ako si prekonal jazykovú bariéru?

Najskôr rukami a nohami. (smiech). Potom som si začal osvojovať základy konkrétneho jazyka, inak to nešlo. Vďaka tomu sa v súčasnosti dohodnem so Srbom, Chorvátom, Maďarom a ovládam aj základy angličtiny.

Je rozdiel, keď sa staráš o futbalistu a basketbalistu?

Je a obrovský. Najmä v muskulatúre. Napríklad Paťo Meluš mal 2,15 metra a keď mi ležal na stole, musel som okolo neho chodiť. Každý športovec má inú stavbu tela.

Musíš teda poznať konkrétneho človeka, ktorého ideš masírovať?

Samozrejme. Musím vedieť, či dotyčný má alebo mal nejaké zdravotné problémy, alebo či užíva nejaké lieky. Hovorí sa, že trením sa nič nepokazí, ale nie je to pravda. Svalstvo je u každého iné a pohyb, ktorý jednému pomôže, môže druhému uškodiť.

Asi si už mnohokrát dostal otázku, či ťa po práci bolia ruky.

Ruky ani nie. Skôr hlava. Každý, kto masíruje, by mal premýšľať. Treba zvoliť správny štýl masáže a konkrétny prístup. Svoje robí aj veľká zodpovednosť. Každého hráča musím maximálne pripraviť na výkon a zodpovedám za jeho fyzickú pripravenosť. Preto viac pociťujem psychickú únavu.

Čo nové ťa čaká v najbližšej dobe?

Návrat do reprezentácie. Šéftréner Ivo Kurilla si ma spolu s Robom Fabínym vybral ako fyzioterapeuta slovenskej basketbalovej reprezentácie do 20 rokov. O pár mesiacov sa začne prípravná fáza, ktorej časť by mala prebehnúť aj v Lučenci. Vyvrcholením budú majstrovstvá Európy v Bulharsku.

Máš vo svojej kariére sny a ciele, ktoré by si chcel dosiahnuť?

Mám krásne majstrovské medaily, pôsobil som v reprezentácii a precestoval takmer celú Európu. Aj tak som však nedosiahol všetko. Veľmi rád by som sa dostal do mužskej basketbalovej reprezentácie a taktiež by som chcel navštíviť belgický Brusel. S FTC Fiľakovo by som rád postúpil do druhej ligy, pretože toto mesto si to zaslúži. A veľmi by ma potešilo, keby sme skvelým basketbalovým fanúšikom opäť mohli ponúknuť neopakovateľnú príchuť extraligových zápasov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 351
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 846
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 389
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 948
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 892
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 326
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 197
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 055
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 934
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Počas víkendového testovania v Lučenci.

Epidemiologická situácia v meste sa zlepšila.

2 h
Po víkendovom celoplošnom testovaní vo Fiľakove.

Primátor Attila Agócs pripomenul, že testovanie vo Fiľakove prebehlo bez problémov, aj napriek viacerým byrokratickým prekážkam zo strany štátu, preto, lebo nehľadali rozhovory, ale riešenia.

3 h
V Ľuboreči si vyrátali koľko ušetrili tým, že nereflektovali na ponuku zastrešenia odberového miesta už existujúcimi MOM.

Pomohlo im v tom hlavne zastrešenie obcou Halič.

3 h
Celoplošné testovanie.

V meste je ľuďom k dispozícii 11 odberových miest.

6 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

5 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?