LUČENEC. „Dám ti malý test. Kľudne si svoje odpovede zakrúžkuj a porovnaj so správnymi odpoveďami. Kedy si umývaš zuby? A) Raz za mesiac. B) Keď mám ísť k zubárke. C) Ráno a večer. Ako často si umývaš celé telo? A) zvyčajne každý deň. B) Raz za mesiac. C) Keď ma celé telo svrbí, škriabe a štípe.“ Toto a veľa praktických rád obsahuje príručka pre hendikepovaných ľudí, ktorí chcú byť samostatní. Jej spoluautorkou je tiež zdravotne postihnutá Zuzka Andrášiková. Tridsaťdeväťročná Lučenčanka našla svoj druhý domov v Dúhovom domčeku. Tvrdí, že je to miesto, kde je šťastná.
„So Zuzkou a jej mamkou sa život nemaznal. Zažili veľa ťažkých chvíľ. Žijú v prenajatom byte, boria sa so zdravotnými aj finančnými ťažkosťami,“ hovorí Margaréta Žigová, riaditeľka denného stacionára Dúhový domček v Lučenci, ktorý Zuzka navštevuje od roku 2014. Spolu s dobrovoľníčkou Stelou Bojtárovou a animátorkou voľného času Mirkou Malčekovou pomáhali Zuzke pri písaní knihy Ako sa nestratiť vo veľkom svete. „Publikácia bola vydaná vďaka podpore nadácie Slovenského plynárenského priemyslu,“ pripomenula riaditeľka, ktorá je tiež inštruktorkou sociálnej rehabilitácie.
To, čo zdraví ľudia považujú za samozrejmosť, či rutinu, je veľakrát pre hendikepovaných ľudí obrovským problémom. „Podľa mňa by príručka mohla byť ich každodenným pomocníkom. Verím, že vďaka nej lepšie zvládnu starostlivosť o seba, svoju domácnosť a pri troške námahy pripravia aj niečo chutné pod zub,“ podotkla s úsmevom Zuzka.

Na stodevätnástich stranách nájdu čitatelia rady ohľadom osobnej hygieny, zdravia, obliekania, starostlivosti o domácnosť aj financií. Autorky nezabudli ani na dôležité dokumenty, požívanie internetu, vybavovanie rôznych záležitostí na úradoch, zamestnanie, či voľný čas. „V knihe je aj Zuzkin receptár a bonus pre dievčatá,“ podotkla Žigová.
„Dúhový domček navštevujem takmer denne. Mám tu veľa kamarátov, ktorí sa pre chorobu nedokážu orientovať v bežnom živote, tak, ako ostatní. Verím, že táto príručka bude užitočná nielen pre nich, ale aj pre mladých ľudí, ktorí stoja na prahu dospelosti,“ zakončila Zuzka, ktorá knihu venovala práve svojim kamarátom z Dúhového domčeka.