LUČENEC. Dán Per Petersen strávil na Slovensku mesiac. Pricestoval sem ako študent zdravotníckej školy a sociálnej práce, aby absolvoval praktické vyučovanie v sociálnom zariadení Betánia v Kalinove. Pod ochranné krídla si ho zobrala Stredná zdravotnícka škola v Lučenci, ktorá je zapojená v projekte Erasmus. Klienti zariadenia si vľúdneho Dána veľmi obľúbili a dali mu milú prezývku Pierko.
„Prihlásil som sa na obedy v Betánii. Myslel som, že tu varia domácky a chcel som ochutnať tradičné jedlá. Všetko mi veľmi chutilo,“ skonštatoval sympatický severan. Nepamätá si síce názvy jedál, ale na kapustnicu alebo slivkové knedle určite nikdy nezabudne. „Slovenská kuchyňa je výborná a chutí mi aj slivovica,“ priznal peknou slovenčinou.
Práca zdravotníkov je v Dánsku ľahšia
Per mal možnosť navštíviť lučenskú nemocnicu a oboznámiť sa so štandardnými zdravotníckymi pomermi. „Podľa toho, čo som videl, musím povedať, že u nás to má zdravotnícky personál jednoduchšie. Používame viac zariadení, ktoré nám uľahčujú prácu,“ vysvetlil. V sociálnom zariadení najviac ocenil prístup zamestnancov. „Cítiť z nich také ľudské teplo. Mal som z nich pocit, akoby ani neboli v práci, ale bol to ich životný štýl.“
Pri svojom pobyte stihol navštíviť Bratislavu, Košice, očarili ho Tatry a precestoval aj Novohrad. Videl kultúrne pamiatky, uchvátila ho príroda. „Manželka mi pred odchodom darovala knihu o Slovensku. V nej som si našiel pekné miesta a išiel si ich potom pozrieť aj na vlastné oči.“ Vďaka tomu, že pricestoval svojim autom bol nezávislý a tak mal čas pozorovať našu krajinu aj jej obyvateľov.
Autá majú na používanie
Domáci sú podľa neho veľmi priateľskí a srdeční. Zostal prekvapený, keď na poľadovici dostal šmyk a prvý farmár, ktorý išiel okolo ho vytiahol traktorom. Dáni sú podľa neho priateľskí len k ľuďom, ktorých poznajú. „Bežne by ste u nás nenašli človeka, ktorý len tak ponúkne pomoc cudzincovi,“ tvrdí.
Zaujímavé bolo pre neho aj zamykanie vchodových dverí. „Tu ste zvyknutí byť zamknutí aj na dve zámky, u nás je to iné. Keby som teraz išiel na návštevu ku priateľovi, viem, že má otvorené dvere,“ porovnal. Rozdiel vníma aj v životnej úrovni. „Na Slovensku je nižšia životná úroveň. Napriek tomu tu ľudia jazdia na obrovských drahých autách. U nás sú autá na používanie nie na reprezentáciu. Také auto, ako tu bežne vidím v malom meste na ulici u nás používajú len vo veľkých firmách. A to máme aj oveľa lepšie cesty,“ pousmial sa.
Očarila ho krása Sloveniek
Práve naše zlé cesty sú to, čo by v Dánsku určite nechcel. S predsudkami sem ale necestoval. Neočakával nič zlé a ani si nemyslel, že by cestoval do horších podmienok ako má doma. Na Slovensko sa veľmi tešil. Uprednostnil ho pred pobytom na Malorke. „Chcel som zažiť niečo iné, ako poznám z domu a urobil som dobre, že som sem prišiel. Najviac sa mi tu páčia ženy. Moja manželka je pekná, ale musím povedať, že Slovensky sú skutočne nádherné.“
Svoju lásku k motorkám nezaprel ani na Slovensku. Okrem maličkostí, ktoré tu kúpil rodine si odnáša aj starú motorku. Zaparkuje ju medzi svoje tri, ktoré už vlastní. Vo svojom vozovom parku má aj motorový čln a samozrejme autá. Pre svoju manželku a dve dcéry má aj ďalšie prekvapenie. V Tatrách si vyhliadol chatku, ktorú chce kúpiť. Tradičné slovenské suveníry teda neboli jediným darčekom, ktorý si pod vianočným stromčekom jeho najbližší našli.
Tancujú okolo stromu

Vianoce sú aj v Dánsku sviatky pokoja a lásky. Tradičnými špecialitami sa však severania nepýšia. Preferujú veľké steaky, rôzne prílohy, šaláty a omáčky. Sviatky u nich začínajú už začiatkom decembra, kedy vyzdobia dom a množstvom svetiel a ozdôb. Jedinou tradíciou rodiny Petersenovcov je tanec okolo stromu.
Per na Slovensku zanechal kúsok seba, keď pri akcii terénneho odberu krvi odovzdal svoju vzácnu tekutinu. Do našej krajiny sa plánuje vrátiť. Zdá sa, že sympatickému Dánovi Slovensko poriadne učarovalo.