FIĽAKOVO. V čase, keď v mnohých rodinách panoval sviatočný pokoj, bojoval starký Jozef Varga o záchranu svojich troch vnukov a skromného príbytku. Približne hodinu po polnoci sa totiž z povaly ozvalo praskanie.
„Pozrel som na plafón, ktorý sa v tej chvíli preboril a z diery šľahali plamene. Rýchlo som zobudil chlapcov a bežal som hasiť strechu,“ spomína sedemdesiatdvaročný Fiľakovčan na hrôzu, ktorá prišla v prvý sviatok vianočný.
Radosť zo stromčeka a malých darčekov razom pominula. Po uhasení ohňa sa dôchodcovi naskytol desivý pohľad. „Teraz bývame v kuchyni, ktorú plamene ušetrili. Zvyšok domu je momentálne neobývateľný. Najstaršiemu Tiborkovi (13 r.) zostala len tepláková súprava, ktorú mal na sebe. Aj desaťročným dvojičkám, Sebastiánkovi a Dávidkovi, zhorelo veľa vecí. Vianočné darčeky tiež zhltli plamene,“ smutne vyratúva životom ťažko skúšaný starký.
„Žijeme skromne. O vnukov sa starám ja. Ich mama pred desiatimi rokmi odišla a viac sa o nich nezaujíma. Ani na svojho otca sa veľmi spoliehať nemôžu, pretože sa rád díva na dno pohárika,“ hovorí dôchodca s podlomeným zdravím. „Jednu ruku mám veľmi slabú, ale musím sa priprieť. Roboty je tu ako na kostole,“ podotkol Jozef, ktorý v minulosti prekonal sedem infarktov. „Dúfam, že budem pre svojich vnukov čo najdlhšie oporou. Sú moje všetko.“
Dať ohňom poškodený dom do poriadku bude poriadna fuška. Jozef vie, že bez pomoci dobrých ľudí sa mu to nepodarí. „Z dôchodku a sedemdesiatich eur, ktoré dostávam na deti, zázraky nespravím. Som však rád, že sa už našlo pár ľudí, ktorí nám nezištne pomohli. Do smrti im budem vďačný,“ zakončil.
