MURÁŇ. Zvýšený turistický ruch na jednej strane, na druhej však viaceré legislatívne obmedzenia, súvisiace s ochranou prírody. To sú podľa slov starostu Muráňa v okrese Revúca Romana Goldschmidta hlavné výhody a nevýhody, ktoré vyplývajú zo susedstva ich obce s Národným parkom Muránska planina (NP MP).
"Veľa ľudí pozná Muráň práve vďaka tomu, že navštevujú Muránsku planinu. Je veľkým pozitívom, že k nám chodia nielen turisti zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, a kochajú sa nádhernou prírodou, ktorú tu máme," vyzdvihol starosta.
Zároveň však pripomenul, že z návštevného poriadku NP MP vyplývajú viaceré obmedzenia. "Sú tu územia so štvrtým či piatym stupňom ochrany. Niektoré činnosti sú zakázané alebo obmedzené a nachádzajú sa tu i lokality, do ktorých je úplne zakázaný vstup," vysvetlil Goldschmidt, podľa ktorého ich niektoré obmedzenia trápia a radi by v tomto smere našli spoločnú reč s ochranármi.
Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo Čítajte "Určite sa nepodarí všetko, ale bolo by dobré aktualizovať návštevný poriadok, ktorý má už dosť rokov, a nájsť spôsoby, ktoré by boli prijateľné pre všetkých a pomohli by rozvoju cestovného ruchu. Pretože pokiaľ turisti niekam nesmú ísť, sťažujú sa v prvom rade nám," podotkol starosta. Podľa vlastných slov však chápe, že Muránska planina má územia s doslova panenskou prírodou a tie treba zachovať v nezmenenom stave. "V každom prípade sme hrdí, že planina nesie meno po našej obci," zakončil.
Muránska planina patrí medzi naše najmladšie národné parky, tento štatút získala v roku 1997. Predtým bola od roku 1976 chránenou krajinnou oblasťou. Je jednou z najzachovalejších krasových lokalít na Slovensku a podľa údajov Správy NP MP sa na jej území nachádza viac ako 250 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov - škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly či skalné brány.
