LUČENEC. Oblastný futbalový zväz (ObFZ) Lučenec si v decembri zvolil svojho predsedu. Po štvorročnom pôsobení ostal v kresle sedieť Radoslav Čičmanec, ktorý vo voľbách nemal protikandidáta.
V decembrových voľbách ste sa o post predsedu ObFZ Lučenec uchádzali iba vy. Čím to podľa vás bolo?
Verím, že za to môže spokojnosť s našou štvorročnou prácou. Kluby a funkcionári vidia, že zväz pre nich robí maximum. Snaží sa im byť servisom, poradcom, koordinátorom a podporovateľom. Pred štyrmi rokmi som sa obklopil vynikajúcim tímom ľudí, ktorí mali a majú podobné zmýšľanie ako ja. Sú to ľudia z praxe, ktorí presne vedia, čo futbal v obciach potrebuje. Predsedovia jednotlivých komisií nášho zväzu, členovia výkonného výboru aj ostatní, ktorí sa podieľajú na chode zväzu, sú fundovaní ľudia a venujú svoj voľný čas amatérskemu futbalu v okresoch Lučenec a Poltár. Čo si nesmierne vážim, svoju prácu robia bez nároku na odmenu a na futbalovom dianí sa chcú naďalej podieľať.
Čím sa ObFZ Lučenec môže za posledné štyri roky pochváliť?
Stalo sa toho neúrekom. V prvom rade sa zaviedli systémové veci, ktoré súviseli so zmenami vo futbale v celej krajine. Boli sme jedným z prvých zväzov, ktorý plynule prešiel na informačný systém slovenského futbalu. Revolučný projekt SFZ si vyžadoval spoluprácu všetkých klubov. Dnes máme pod jednou strechou prehľadný systém registrácie hráčov, zápasových, disciplinárnych, hráčskych, funkcionárskych a rozhodcovských štatistík. Pre mnohé naše kluby to najmä na začiatku bolo náročné, ale dnes môžem konštatovať, že ISSF systém je pevne etablovaný a funkčný vo všetkých našich kluboch. Tiež sa teším, že prvýkrát v histórii futbalu na Slovensku sa podarilo presadiť, najmä vďaka tlaku oblastných futbalových zväzov a hrozbe stagnácie či zániku amatérskeho futbalu, priame finančné dotácie na mládežnícke družstvá. Táto podpora prichádza priamo zo SFZ a štátu. Suma 450 eur ročne na jedno mládežnícke družstvo je najmä pre družstvá v malých dedinkách obrovskou pomocou.
Na druhej strane ste sa stretli aj s problémami v podobe zániku dedinských futbalových klubov.
Už pred štyrmi rokmi, keď som nastúpil do čela zväzu, to bola najpálčivejšia a doteraz prebiehajúca hrozba. Bohužiaľ, ani náš zväz tento trend neobišiel a svoje účinkovanie v oblastných súťažiach skončili viaceré tradičné seniorské družstvá, ako Šiatorská Bukovinka, Boľkovce, Utekáč či Breznička. Jednoducho za nich nemal kto hrať. Otcovia rodín odchádzajú za prácou a v nedeľu sa na ihrisko nemal kto postaviť.
