LUČENEC. Patrik Sarna, rodák zo Spišskej Novej Vsi, je od začiatku sezóny súčasťou kolektívu BKM Lučenec, kde nepochybne patrí ku kľúčovým hráčom.
S talentovaným rozohrávačom sme sa porozprávali o jeho basketbalovej histórii, súčasnom pôsobisku i ďalších cieľoch. V rozhovore okrem iného prezradil, prečo nemá basketbalový vzor a ako vníma prípravu pod Krunom Krajnovičom.
Paťo, s basketbalom si začal ako osemročný doma v Spišskej Novej Vsi. Pomohli ti pri prvých krokoch vzory z mužského extraligového tímu?
Je to asi zvláštne, ale dodnes nemám basketbalový vzor. Na zápasy áčka som však chodil pravidelne a užíval si extraligovú atmosféru. Páčil sa mi Correy Jefferson. Bol iný ako ostatní. Nestaral sa o osobné štatistiky, ťahal tím, bavil sa s nami malými a bol skvelý chalan do partie.
Prečo si nikdy nemal vzor?
Nechcel som, aby som sa časom stal kópiou niekoho iného. Sústredím sa na seba a na svoje silné stránky.
Na prvý pohľad pripomínaš skôr atléta alebo futbalistu než basketbalistu.
(smiech) Asi preto, že som s futbalom začínal. Svoju úlohu pri ceste k basketu zohrala rodina. Mamin brat Majo Janikov bol v Spišskej dlhoročným funkcionárom. Basketbal hrával aj môj brat a veľa urobila aj atmosféra extraligových zápasov, na ktoré ma rodičia pravidelne brali.
Lučenec je tvoje štvrté pôsobisko. Okrem Spišskej Novej Vsi a Svitu si štyri sezóny strávil v českom Nymburku. Ako si spomínaš na tento angažmán?
Vždy som túžil odísť za hranice a v 14 rokoch sa mi to podarilo. Bolo to niečo neuveriteľné. V takom mladom veku sa to predtým v Spišskej nepodarilo asi nikomu. Pôsobenie v Nymburku mi mnoho dalo, no na druhej strane aj mnoho vzalo.
Môžeš byť konkrétnejší?
Naučil som sa samostatnosti. Ako 14-ročný chalan som sa musel starať sám o seba bez rodičov za chrbtom. Nazbieral som množstvo cenných skúseností a našiel som si tam priateľku. Na druhej strane, prišiel som o bezstarostnú pubertu. Chlapci v mojom veku chodili von a bavili sa. Ja som trénoval a venoval všetku energiu basketbalu. Nič z toho však neľutujem.
V Nymburku si hral za juniorku a béčko. V sezóne 2015/16 si sa vrátil na Slovensko. Prečo?
Dostať sa do áčka Nymburku bolo veľmi ťažké. Ako zahraničný basketbalista by som na palubovke musel patriť ku kľúčovým hráčom. Chcel som hrať najvyššiu ligu a zo Slovenska som dostal tri ponuky. Rozhodol som sa pre Svit.
Po sezóne vo Svite si zavítal do Novohradu.
Čoraz častejšie sa sobáši na zámkoch, dokonca aj v ruinách. Platí to aj v Novohrade Čítajte Áno. Nedostával som toľko priestoru, koľko som chcel. Príprava bola vynikajúca a svojimi výkonmi som si zabezpečil miesto rozohrávača. Pred začiatkom sezóny však do tímu prišiel ďalší, omnoho skúsenejší rozohrávač. Šiel som na lavičku a nastupoval som na záverečné minúty. Preto som sa rozhodol odísť do tímu, kde dostanem viac priestoru.
BKM Lučenec bol novovzniknutý klub. Nemal si pred prestupom obavy?
Pravdupovediac, chcel som ísť hrať za hranice, no nemal som dobré štatistiky. Určitý risk tu bol. Napokon som ostal veľmi milo prekvapený. BKM mi ponúklo skvelé podmienky a dodnes sa tu cítim vynikajúco.
Koncom novembra minulého roku si dostal ponuku na hosťovanie v extraligovej Spišskej Novej Vsi. Dá sa zvládnuť extraliga aj prvá liga?
Je to náročné najmä z hľadiska kondície a pravidelného cestovania, ale dá sa to zvládnuť.
Musíš sa pred jednotlivými zápasmi prepínať, aby si napríklad v Lučenci nezačal hrať spišský systém?
To našťastie nie. (smiech). V Nymburku sme mali vyše 20 systémov, takže som sa naučil rýchlo prepínať.
Už niekoľko dní sa v BKM pripravuješ aj pod vedením Kruna Krajnoviča. Ako vnímaš jeho príchod do klubu?
Kruno vie, čo chce a svoje ciele má prepracované do najmenších detailov. Už teraz viem, že nás všetkých dokáže mnoho naučiť. Ak chceme pomýšľať na ligový triumf, tak presne toto sme potrebovali.
V útočnej fáze si tým hráčom, ktorý má loptu v rukách najdlhšie. Cítiš na svojej pozícii veľkú zodpovednosť za úspešné ukončenie útoku alebo spolu s loptou prihrávaš aj zodpovednosť?
Cítim zodpovednosť až do konca. V prvom rade musím dobre prihrať, čo je 50 percent úspechu. A ak môj spoluhráč potom skóruje, mám väčšiu radosť, ako keď bodujem ja.
Aká je partia v lučeneckom tíme a s kým si najviac rozumieš?
Partia je fantastická. Nečakal som, že si budeme až tak rozumieť. A najviac som si sadol, na palubovke aj mimo nej, so Simeonom Jackuliakom.
Okrem ligových máš bohaté skúsenosti aj z reprezentácie do 16, 18 a 20 rokov. Na ktorý moment v slovenskom drese najradšej spomínaš?
Jednoznačne na úplne prvý zápas. V príprave na majstrovstvá Európy som si vybojoval miesto v základnej päťke. Nastúpiť na európskom pódiu v takom mladom veku bol neopísateľný zážitok.
Máš ambície dostať sa aj do mužskej reprezentácie?
Určite áno. Robím pre to všetko a dúfam, že sa mi to v najbližších rokoch podarí.
BKM Lučenec momentálne bojuje o prvoligový titul. Už vieš, kam budú smerovať tvoje kroky po skončení sezóny?
Zatiaľ sa sústredím na čo najlepšie výkony a ligový triumf. Ak by sa nám podarilo postúpiť, veľmi rád by som v Lučenci zostal. Páči sa mi tu, ale zatiaľ je všetko otvorené.
Chceš sa basketbalom živiť alebo máš iné kariérne plány?
Basketbal je môj život. Hrám ho profesionálne dva roky a už v takom mladom veku sa ním dokážem uživiť. Mám však plány do budúcna. Už teraz si robím trénerské kurzy, takže ak náhodou príde zranenie, chcem v baskete pokračovať ako tréner alebo agent.
