LUČENEC. Sú ľudia, ktorých danosti vycibrí škola či rôzne kurzy. No sú aj takí, ktorých talent vzbudzuje obdiv v radoch laickej aj odbornej verejnosti. Novohradčan Milan Berky alias Art, patrí k tej druhej skupine. Pri pohľade na jeho kresby zostávajú ľudia v nemom úžase. Bývalý vozmajster na železnici sa s výkresom a uhlíkom skamarátil po tom, ako prišiel o prácu.
„Zamestnať sa v našom regióne je skutočne takmer nemožné. Takmer tridsaťpäť rokov som pracoval na železnici. Tiež už nie som najmladší. Čo vám poviem, nie je to najšťastnejšia kombinácia,“ rozhovoril sa rodák z Mýtnej, ktorého možno pokojne nazvať umelcom.
Namiesto kreslenia remeslo
Milan pochádza z početnej rodiny. Po opustení školských lavíc sa uberal v otcových šľapajach, ktorý tiež zanechal svoj rukopis na železnici. Bol pomocníkom rušňovodiča. No ešte predtým pobadal v divínskej škole záblesk veľkého talentu Milanov učiteľ František Šimo.
„Rád na neho spomínam. Bol to veľmi dobrý pedagóg. Podporoval ma, dokonca navštívil mojich rodičov a prosil ich, aby ma dali študovať aspoň na umeleckú priemyslovku,“ spomína výtvarník. Bolo však treba pomáhať rodine. Znamenalo to chopiť sa poriadneho remesla. „Vo Zvolene som sa vyučil za prevádzkového zámočníka a po vojenčine si v Strečne urobil kurz vozmajstra. Po dlhých rokoch turnusovej práce mi zahaprovalo zdravie. Pred šiestimi rokmi prišlo prepúšťanie a ja som sa ocitol bez práce,“ pripomenul novohradský talent s tým, že zamestnať sa mu nepodarilo ani napriek tomu, že si vzdelanie doplnil o maturitu.

Portrét ho musí zaujať
Zlom v živote vniesol do Milanovho života niečo nové. Tvrdí, že pred rokmi by ani nepomyslel na to, že raz bude tráviť dlhé hodiny za maliarskym stojanom a tvoriť. Najviac mu sedia portréty.
„Fascinujú ma najmä detaily, akými sú vrásky, odraz v očiach, tiene, skrátka celková mimika. Rád kreslím celebrity, no portrét, ktorý mi je predlohou, ma musí niečím upútať. Na svojich najmilších obrazoch som stvárnil vnučku,“ ozrejmil Milan s tým, že portréty maľuje aj na požiadanie.
Ešte donedávna maľoval pre vlastné potešenie, sem-tam spravil radosť iným. S jeho dielami sa verejnosť zoznamovala väčšinou prostredníctvom sociálnej siete. „Zistil som, že sa to ľuďom páči. Dokonca majú záujem, aby som im niečo nakresliť. Vhupol som do toho, ani neviem ako,“ podotkol Milan s úsmevom.
Úspech v Česku
Jeho obrazy nehýria farbami. Sú čiernobiele. Fascinujú svojou detailnosťou. Zožali aj veľký úspech u našich západných susedov. Na piatom ročníku medzinárodného veľtrhu výtvarného umenia v Českých Budějoviciach si Milan v kategórii portrétov vyslúžil prvenstvo. Akciu organizačne zastrešovalo Voľné združenie umelcov južných Čiech. Jeho diela si na sklonku uplynulého roka mohli pozrieť aj návštevníci Domu Matice slovenskej v Lučenci.
„Chcem kresliť obrazy, ktoré sú vernou kópiou reality. V mojom prípade je to fotografia. Baví ma vnášať do portrétu život. Práve to robí každé dielo jedinečným,“ zakončil mimoriadne nadaný Novohradčan.
