TUHÁR. Mladá atlétka z Tuhára svoj voľný čas venuje športu a aj vďaka dôslednej príprave sa jej meno pravidelne skloňuje aj za hranicami regiónu.
Čoskoro 28-ročná Tuhárčanka v atletike vynikala už na základnej škole, keď dominovala na okresných súťažiach v cezpoľnom behu. Netrvalo dlho a jej výkony zaregistrovali v lučeneckom MAC Redox.
„Tréner Daniel Pauko začal so mnou spolupracovať a postupne sme sa zameriavali na iné bežecké disciplíny a vzdialenosti. Od 1 500 metrovej cez päťkilometrovú som sa časom dostala až na prvú polmaratónsku trať,“ rozpovedala sympatická atlétka, ktorá je v súčasnosti čestnou členkou MAC Redox.
Doma i na európskom fóre
Neskôr sa jej cesty skrížili s trénerom Pavlom Gáborom z Brezničky, ktorý koordinoval tvrdú prípravu v behu do vrchu. V tejto disciplíne sa Martinská našla, čo potvrdzuje aj kvalifikácia na majstrovstvá Európy. Zväz však jej účasť neschválil. Čo sa však nepodarilo v behu do vrchu, dobehla v cezpoľnom behu v roku 2015. „Kvalifikovala som sa na európske majstrovstvá do Francúzska. Skončila som druhá za vtedajšou top bežkyňou Slovenska Katarínou Berešovou,“ povedala so skromnosťou v hlase.
BKM Lučenec oskalpoval ďalšieho súpera Čítajte Ešte počas prípravy na Európu absolvovala majstrovstvá Slovenska v polmaratóne. Hoci bola jej účasť „len“ prípravou, vybehala si najcennejšiu medailu a titul národnej majsterky. Rovnako sa jej darilo aj na dráhových majstrovstvách Slovenska na 1 500-metrovej trati, kde skončila druhá za olympioničkou Luciou Hrivnák Klocovou.
Martinská tiež bola dorasteneckou a juniorskou reprezentantkou Slovenska v behoch na 1 500 a 3 000 metrov. Súťažila aj na univerzitných majstrovstvách sveta v cezpoľnom behu v talianskom Cassine a vlani po operácii chodidla zabojovala o miestenku na majstrovstvá Európy v cezpoľnom behu. „Na prvých kvalifikačných pretekoch som sa umiestnila na 2. mieste s 12-sekundovou stratou na víťazku, ale pre oslabené chodidlo som už ďalšie kvalifikačné preteky neabsolvovala.“
Túži po maratóne
Výnimočné úspechy sú podľa Martinskej výsledkom tvrdej prípravy a lásky k športu.
Z trávnika do haly. Fehérvári si podmanil futsalovú palubovku Čítajte „V rodine nemáme atletickú tradíciu. Do športu som sa zamilovala a bez neho by bol môj život prázdny. Je to to najúžasnejšie na svete. Preteky a medaily mám rada, no nie sú pre mňa prioritou. Chcem iba športovať a podávať stále lepšie výkony,“ priznala Tuhárčanka, ktorá ročne absolvuje priemerne 15 súťaží. V mladosti ochutnala aj iné odvetvia športu. „Chvíľu som hrala futbal, no na mňa je to príliš kontaktný šport. Taktiež som sa venovala aerobiku, ale pre pracovné povinnosti musel ísť do úzadia.“
Najdlhšia trať, ktorú Martinská doteraz súťažne absolvovala, mala 26 kilometrov. Odbehla ich po kordíckych hrebeňoch, kde posunula ženský traťový rekord o polhodinu. Jej cieľom je postaviť sa na štart maratónskeho behu. „Keď už mám absolvovať maratón, chcem dosiahnuť solídny čas. Pred takým rozhodnutím si treba uvedomiť, či na to dotyčný má a či si skôr neublíži. Preto je to zatiaľ iba sen, ktorý si raz chcem splniť.“
Preteky s lesnou zverou
Mladá atlétka za výhodu považuje aj možnosť športovať v bohatej prírode okolo Tuhára. Ako sama povedala, beh v lese si užíva viac ako na halových dráhach. Tréning v prírode však prináša aj riziká
„Neraz sa mi stalo, že som musela utekať pred diviačou zverou. Zatiaľ ma žiadny diviak nedobehol. A, chvalabohu, ani som si nemusela porovnávať kondíciu s medveďom,“ zažartovala na záver.
