BREZNIČKA. Koncom januára (27. – 28. 1.) sa v Skalke pri Kremnici uskutočnil 45. ročník Bielej stopy. Na populárnej medzinárodnej súťaži v behu na lyžiach mal zastúpenie aj náš región v podobe Pavla Gábora.
Mladý športovec a tréner z Brezničky dosiahol výborný výsledok, keď v kategórii M19 na 50-kilometrovej trati vo voľnom štýle získal bronz a v absolútnom poradí obsadil šiestu priečku. Tridsaťdvaročného Brezničana umiestnenie príjemne prekvapilo, keďže prípravu pre pracovné povinnosti zanedbal.

„Na Bielu stopu som sa začal pripravovať asi šesť týždňov pred súťažou, v rámci ktorých som absolvoval majstrovstvá Slovenska v behu na lyžiach, kde som na 10-kilometrovej trati obsadil 2. miesto v kategórii. Týždeň pred Bielou stopou som si vybojoval absolútne víťazstvo v kombinácii bicykel (25 km) a beh (10 km) na Stupava winter trophy. Síce som trénoval svojich zverencov, ale nie je to ten ideálny a cielený typ prípravy na konkrétny výkon,“ vysvetlil 32-ročný športovec. „Aj z toho dôvodu som bol prekvapený, že ma na trati nechytila kríza. Preteky sa pre mňa začali prakticky až od 40. kilometra, keď som si povedal, že do cieľa prídem bez problémov a začal som sa doťahovať na súperov pred sebou.“
Z bicykla na lyže
Pavol Gábor je univerzálny športovec. Okrem lyží si súťažne obúval bežecké topánky a súperov porážal aj na sedadle bicykla. Práve dve kolesá sú spojené so začiatkom jeho športovej kariéry.
„Cestný bicykel som vymenil za horský, pretože je krajšie jazdiť v prírode ako medzi autami. Beh bol pôvodne len doplnkový šport. V práci som bol maximálne vyťažený a časom bicykel vystriedal beh. Mojou srdcovkou je však bežecké lyžovanie. Celý rok čakám, kým napadne sneh,“ priznal Gábor.
Láska k športu ho dostala do reprezentácie v zimnom triatlone a priniesla mu aj bronz z majstrovstiev Slovenska v duatlone.
„Za mnohé úspechy a lásku k športu vďačím Milanovi Marcikovi, zakladateľovi cyklomaratónu Poltár-Dukla-Poltár, ktorý mi venoval kopec svojho času. A rovnako som vďačný aj svojmu starému otcovi. Keď ma napríklad vidí víkend tráviť okopávaním zemiakov, tak ma vyženie na tréningy, aby som to málo času venoval športu.“
Prví zverenci, prvé výsledky

Aktívne súťaženie neskôr odsunul do úzadia a začal sa venovať odovzdávaniu svojich skúseností. „V našej obci vyrastal mladý talent Mišo Pagáč, ktorý mal tendenciu byť špičkou v horskej cyklistike, no chýbal mu koncept a cieľ. Začali sme spolupracovať a približne po troch mesiacoch na celoslovenskej súťaži základných škôl obsadil druhé miesto. Po deviatich mesiacoch sa na slovenskom pohári v silnej konkurencii umiestnil v prvej päťke,“ priblížil mladý tréner.
Rovnaký úspech dosiahol aj s Michalom Mojžišom. Ten začínal ako cyklista, no vďaka radám trénera prešiel na beh. Mojžiš už približne po roku prípravy súťažil na majstrovstvách Slovenska v crossovom behu, kde desaťkilometrovú trať zabehol za 33 minút. „Ako cyklista by bol priemerný, no ako bežec môže patriť medzi najlepších na Slovensku,“ skonštatoval Gábor.
Voľný čas venuje iným
Brezničana k trénovaniu talentov priviedli aj vlastné skúsenosti.
„Chcel som, aby sa nádejní športovci nedopustili rovnakých chýb ako ja. Mnohokrát som prešľapoval na mieste a ak by som mal skúsený dohľad, teraz som mohol byť úplne inde,“ myslí si športovec, ktorý v súčasnosti intenzívne trénuje štyri talenty. Medzi nimi je aj mladá bežkyňa Jana Martinská, ktorej príbeh taktiež nájdete na športových stranách aktuálneho vydania nášho týždenníka.
Hoci Gábora náročná práca často oberá o väčšinu dňa, príprave svojich zverencov venuje aj to málo voľného času, ktoré mu zostane. Bez nároku na honorár.
„Nerobím to pre peniaze. Trénujem ľudí, ktorých považujem za priateľov. Chcem im pomôcť a nie im stavať do cesty prekážky v podobe peňažnej odmeny. Okrem toho, trénovanie ma napĺňa. Ak by som sa mohol vrátiť späť v čase, svoj pracovný život by som určite nasmeroval na trénerskú dráhu. Dokonca sa viac radujem, keď sa na debnu postaví môj zverenec, ako keby som tam mal stáť ja,“ uzavrel skúsený športovec.