KOKAVA NAD RIMAVICOU. Pavel Bútor bol blízkym človekom v živote ľudí, s ktorými pracoval, tancoval a účinkoval na mnohých festivaloch doma i v zahraničí. 6. februára by sa rodák z Rimavskej Soboty dožil 70 rokov.
„Každé spomínanie nebýva vždy ľahké, najmä ak treba zaspomínať na človeka blízkeho. Človeka, s ktorým ste prežili nezabudnuteľné chvíle žitia a on vám zrazu nesmierne chýba. Vtedy čo to vypovedať a nebodaj ešte napísať zabolí a na duši je veľmi ťažko,“ uviedla vedúca Miestneho kultúrneho strediska v Kokave nad Rimavicou Janka Krotáková.
Pri príležitosti jeho nedožitých narodenín si prišli na kokavský cintorín s Paľom pripiť jeho najlepší priatelia, folkloristi. „Vďaka ti Pavel za nezmazateľné ľudské hodnoty, za všetko krásne, čo si svojou prácou vytvoril,“ zaznelo z ich úst. „Nech odpočíva v pokoji v tom kokavskom cintoríne, v tej prekrásnej agáčine.“
K nedožitej sedemdesiatke si prišli s Paľom pripiť jeho priatelia. (zdroj: MICHAL ABELOVSKÝ)V tomto roku v júli uplynie 5 rokov od jeho úmrtia. Bútor patril medzi významné osobnosti folklórneho života. Tancoval v domácom Kokavane ale aj v prešovskom súbore PUĽS a v súbore Jánošík v Brne. Ešte počas štúdií bol sólistom umeleckého súboru Lúčnica.
V rámci choreografickej a pedagogickej praxe na VŠMU spolupracoval so súbormi Kopaničiar, Zobor a Kokavan. V roku 1975 začal pracovať ako zástupca vedúceho klubu a vedúceho choreografa súboru Dimitrovec, ktorý sa v roku 1991 premenoval na Lipu. V rokoch 1994 až 1995 pôsobil ako riaditeľ SĽUK-u. Od septembra 2001 pracoval v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník pre folklórne súbory a scénický folklorizmus.
Počas svojej choreografickej praxe vytvoril vyše 60 choreografií v súboroch Lúčnica, SĽUK, Lipa, Vršatec, Zemplín, Zobor, Ponitran, Kokavan a iné. V rokoch 2000 až 2005 pôsobil ako programový riaditeľ najväčšieho slovenského folklórneho festivalu Východná.
(zdroj: MICHAL ABELOVSKÝ)
