LUČENEC. Na jar tohto roku by sa mala do parlamentu dostať novela zákona, ktorá by mohla v plánoch výkonov škôl spôsobiť malú revolúciu. Podľa riaditeľa Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Michala Bartóka novela by mala riešiť prepojenie potrieb trhu práce so stredným školstvom. „Je tu veľká disproporcia medzi potrebami zamestnávateľov a počtom absolventov či zameraním stredného školstva,“ uviedol.
Nemôžu byť všetci vysokoškoláci
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter si myslí, že je potrebné motivovať rodičov aj žiakov k tomu, aby mali záujem študovať na odborných školách. „Nie je možné, aby mali všetci vysoké školy. Potrebujeme naplniť aj odbory na stredných odborných školách či odbory bez maturity,“ zdôraznil.
Zvýšiť záujem o štúdium na odborných školách by mohlo duálne vzdelávanie. Tento systém je výnimočný tým, že praktické vyučovanie žiaka prebieha na pracovisku priamo u zamestnávateľa. Predpokladá sa, že študent by po absolvovaní takéhoto vzdelávania našiel svoje uplatnenie priamo u tohto zamestnávateľa, ktorý znáša všetky náklady na jeho vzdelanie. Zamestnávateľov ale aj škôl, ktoré sa do tohto projektu zatiaľ zapojili je málo.
„Je to národný projekt, ktorý má ambiciózny cieľ. Počíta s tým, že sa zapojí 12 tisíc žiakov. Systém vraciame k modelu hodnotová škola, ako to fungovalo pred rokom 1989,“ priblížil Bartók.
Zapojilo sa len niekoľko zmestnávateľov
Systém sa zaviedol v roku 2015. V odboroch, kde by bolo možné duálne vzdelávanie, študuje aktuálne 14 600 žiakov. Nie každá firma a ani každá škola nie je ochotná do projektu vstúpiť. „Prvé naskočili dcérske spoločnosti z Nemecka, ktoré tak fungujú aj doma. Momentálne je v systéme 50 zamestnávateľov a 77 prevádzok, ktorí sú ochotní zobrať 282 žiakov,“ konkretizoval.
Podľa Bartóka by mohli školy žiakov prilákať aj zmenou názvu odboru. Zaujímavé by mohli byť benefity od zamestnávateľov. „Firma investuje do štúdia, zaplatí napríklad vodičský preukaz. Toto by mohlo byť zaujímavé pre rodičov z finančne slabšie zabezpečených rodín,“ vyzdvihol.
Problém je v platoch
„Je to zavádzanie širokej verejnosti. Nevidím dôvod prečo by sme mali vymýšľať názvy ako zakryť poslanie konkrétnej profesie,“ povedal riaditeľ Strednej odbornej školy vo Fiľakove Attila Varga. Riaditeľka Obchodnej akadémie v Lučenci Katarína Benčíková by tento systém uvítala. „Žiaci našej školy nemajú praktické vyučovanie, majú síce súvislú odbornú prax, ale to nie je podstata duálneho vzdelávania. Aby mohlo fungovať duálne vzdelávanie na obchodných akadémiách musí sa zmeniť legislatíva. Musela by sa k tomu pridať ochota i chuť spolupracovať so školou povedzme účtovníckych firiem, firiem poskytujúcich daňové poradenstvo, inštitúcií štátnej správy, ktoré by boli ochotné venovať sa našim žiakom a po skončení školy ich zamestnať,“ konkretizovala podmienky, za akých by projekt bol zaujímavý pre obchodné akadémie.
Začal sa rok súťaží. Prvá je situovaná do Novohradu (+ FOTO) Čítajte Odporcovia tohto systému vidia problém najmä v platoch. „Môžeme smerovať ľudí do profesií ale potom prídu do zamestnania robiť za 350 euro. Je jasné, že potom rodičia nechcú dávať svoje deti študovať odbory. Ľudí nútime aby žili na pokraji sociálnej núdze,“ zdôraznil primátor Novej Bane Ján Havran.
