LUČENEC. Vyše dvojmetrový pivot si vybojoval stabilné miesto v základe novohradskému tímu a dobrými výkonmi sa prezentuje pod oboma košmi.
V sérii rozhovorov s basketbalistami Lučenca pokračujeme. Tentokrát sme vyspovedali práve rodáka zo Spišskej Belej, ktorý okrem iného prezradil aj to, že sa k basketbalu dostal náhodou a prvé mesiace bol na palubovke stratený.
Predpokladám, že už na základnej škole si vynikal svojou výškou, ktorá často otvára prvé dvere do sveta basketbalu. Je to aj tvoj prípad?
– Iba čiastočne. Tradičným športom v našej rodine je stolný tenis. Hrával som ho štyri roky. Až v 9. ročníku na základnej škole som sa prihlásil na basketbalový krúžok. Samozrejme, kvôli výške. (smiech).
Stolný tenis a basketbal nemajú veľa spoločného. Aký bol prechod od stolov pod koše?
– Bolo to strašné (smiech). Prvé dva mesiace som bol na palubovke stratený. O basketbale som nevedel vôbec nič. Nepoznal som pravidlá a nesledoval som domáce ani zahraničné súťaže. Úplný chaos.
Nechcel si to vzdať?
– Síce to bolo ťažké, no basketbal ma oslovil. Z krúžku som na radu učiteľky odišiel do mládežníckeho tímu Kežmarku, kde som prvý polrok iba trénoval. Až potom som začal hrávať za kadetov.
Začal sa rok súťaží. Prvá je situovaná do Novohradu (+ FOTO) Čítajte Vzhľadom na to , že o basketbale si nevedel vôbec nič a začal si pomerne neskoro, je trochu paradoxné, že už po roku pod košmi si si obliekol dres slovenskej reprezentácie do 16 rokov.
– To áno. Bol to nezabudnuteľný moment. Nechápal som, ako je možné hrať za reprezentáciu, keď pred vyše rokom som nevedel ani základy basketbalu. Vždy si rád spomeniem na pocity, ktoré som mal pri vhodení prvého reprezentačného koša či na to, ako som sa dostal medzi dvanásť hráčov, ktorí vycestovali na európsky šampionát.
Čomu vďačíš za skorú pozvánku do národného výberu?
– Najmä horlivosti. K tréningovému procesu som pristupoval poctivo a mnohokrát sa stalo, že som na tréning prišiel iba ja. Svoje urobila aj určitá ľahkovážnosť. Hoci som sa pripravoval zodpovedne, stále som to bral iba ako hru. Hral som v pohode a bez zbytočných stresov, čo sa prejavilo aj na palubovke.
Okrem reprezentácie do 16 a 20 rokov si pôsobil v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Krompachoch a momentálne okrem Lučenca zarezávaš aj v extraligovom Svite. Na svojom konte máš aj zahraničný angažmán v pražskej Sparte.
– Môj tréner z Kežmarku mal s pražským koučom dobré vzťahy. Prišiel sa na mňa pozrieť a ponúkol mi miesto v ich tíme. Po premiére v reprezentácii som odišiel do Česka. Pre šestnásťročného chalana to bolo náročné. Nová škola, ľudia, veľké mesto a ďaleko od rodičov. Dalo mi to zabrať, ale dodnes som za takú príležitosť vďačný. Mnohému som sa tam naučil.
Rozprávka v réžii Lučenca. Slovan padol Mimelu k nohám (+ FOTO A VIDEO) Čítajte Po Prahe si hral za Spišskú Novú Ves a Krompachy, odkiaľ si prišiel do Lučenca. Prečo si prijal ponuku z Novohradu?
– To obdobie bolo dosť kritické. Nebol som si istý, či chcem hrať aj naďalej. Basketbal na profesionálnej úrovni ma akosi prestával baviť. Mal som pár ponúk aj zo zahraničia, ale vybral som si Lučenec. Chcel som ostať na Slovensku, ak by som sa náhodou rozhodol skončiť s profesionálnym basketbalom.
Podarilo sa ti nájsť odpoveď?
– Áno. Už v Krompachoch som si basket opäť užíval, ale v Lučenci som sa utvrdil v tom, že mu chcem zasvätiť svoj život a hrať na profesionálnej úrovni, kým budem vládať. Baví ma hrať a tiež ma baví hrať v drese Lučenca. Ani raz som neoľutoval svoje rozhodnutie. Vznikol tu skvelý tím, ktorý má za sebou vynikajúceho kouča a vedenie.
Ako si rodený Spišiak zvykol na Novohrad?
– Ťažko (smiech). Chvíľu mi trvalo zvyknúť si na prízvuk a aj na občasné používanie maďarčiny (smiech). Napokon som si zvykol a páči sa mi tu.
Spomenul si vynikajúceho kouča. Čo vravíš na basketbal pod taktovkou Kruna Krajnoviča?
– Kruna som sledoval už dávnejšie a keď som sa dozvedel, že príde do nášho tímu, veľmi som sa potešil. Za veľmi krátku dobu nám výrazne pomohol a určite nám ešte v mnohom pomôže. Je priskoro špekulovať o postupe, ale ak na sebe budeme makať a dôsledne sa pripravovať, tak aj vďaka nemu máme veľkú šancu na postup.
