Zvolenčania žijú v malom trápnom meste, dobre že nie na dedine, kde sa nedá nič ani kúpiť. A Banskobystričania, krepie ťalce, tí nemajú ani len na vlastnú mestskú hromadnú dopravu, keďže ju prevádzkuje SAD Zvolen.
“Skutočná rivalita existuje iba medzi mestami, ktoré sú blízko seba.
„
Doberačky týchto dvadsať kilometrov od seba vzdialených miest mieria presne, niektoré pomenovania sú známe len pre obyvateľov daných miest, iné si uchmatol celý národ.
Vie sa o ospalých Kremničanoch, opitých Štiavničanoch alebo pyšných Bystričanoch a kyslé krupinské víno, tomu sa smial aj Hviezdoslav na svadbe Eža Vlkolinského.
Tichá rivalita miest však nevzniká len tak pre nič za nič, má korene hlboko v minulosti. Prezývky sa šíria cez urbánne legendy a ľudí väčšinou rozosmejú, dokážu však aj uraziť. Častujú sa nimi fanúšikovia na štadiónoch aj na koncertoch, niekedy sa, naopak, k nim hlásia aj samotné mestá. Kedy sú prezývky urážkou a kedy len nevinným posmeškom?
Historické naťahovačky
Symbolom tichej rivality je Banská Bystrica so Zvolenom. Súperili stovky rokov. (zdroj: TASR)„V bystrickom časopise Permon ma raz zaujala rečňovanka – popevok, ktorý kedysi dávno spievali bystrickí fanúšikovia hokeja zvolenským kolegom. Rým, ktorý v nej zvolili, je nezabudnuteľný. Popevok sa začínal slovami nó len, nó len, nóó len. Nasledovala opisná časť. Fanúšikovia ručali: medená Bystrica, strieborná Kremnica, zlatá Štiavnica a ukončili to zborovým: a sprostý Zvóólen! Kruh sa uzavrel. Rým, nó len a Zvolen mi natrvalo zostal v pamäti, aj keď som nemal šťastie takéto skandovanie počuť, lebo sa používalo údajne ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia. A možno aj skôr,“ hovorí Bystričan Ozo Guttler. A triafa do čierneho.
Piate a dvanáste najväčšie slovenské mesto spolu súperili od 14. storočia a neprehliadli žiadny výrazný motív, z ktorého si mohli vystreliť.
Začalo sa to už v ranom stredoveku, keď sa Zvolen vďaka županovi na Pustom hrade stal administratívnym centrom stolice. Potom im to v 18. storočí vyfúkla Banská Bystrica a sto rokov sa toho nie a nie vzdať.
Zvolen sa vďaka výhodnej dopravnej polohe a významným železničným uzlom stal v medzivojnovom období na pár rokov opäť sídlom Zvolenskej župy. Ale vydržalo to len do roku 1940, keď sa pri obnove župného zriadenia sídlo prenieslo znovu do Banskej Bystrice a tam ostalo dodnes. Navyše sa Banská Bystrica stala aj centrom SNP a Zvolenčanom už viac nebolo treba.
Maže sa tu zemská os
Dnes by sa zrejme v hokeji na remíze nedohodli. Ba čo viac, vysmievajú sa jeden druhému aj bez toho, že by akurát hrali derby. Na zápasy v Banskej Bystrici vraj Zvolenčania nemôžu poslať ani dostatok fanúšikov, lebo na druhý najmenší štadión v lige by sa jednoducho nezmestili.
