Šachový oddiel FTC chce do mesta vrátiť najvyššiu slovenskú súťaž

Šachisti FTC (7 fotografií)

FIĽAKOVO. Fiľakovský šachový oddiel je zložený z dvoch družstiev. A-tím múti druholigové a béčko (juniori) treťoligové vody. Skupinu približne tridsiatich šachistov od detí až po seniorov vedie Peter Klein. S kráľovskou hrou sa zoznámil už v detstve a ostal jej verný až do súčasnosti.

So skúseným hráčom a mentorom sme sa porozprávali o fiľakovskom oddiele, kurióznych situáciách spoza šachovnice i o tom, či sa človek ako šachista musí narodiť.

Kam až siahajú počiatky fiľakovského šachu?

– Prvá výraznejšia vlna prišla v 60. rokoch minulého storočia. Z tej éry okrem Vincenta Benča a mňa však nehrá už asi nikto. Druhá vlna prišla v 80. rokoch. Po rozdelení Česko-Slovenska nastalo v meste hluché obdobie. Neskôr sme hrali extraligu za Rimavskú Sobotu, ktorú potom vystriedal lučenecký klub Laurex. Momentálne je šach viac ako desať rokov ustálený pod fiľakovským oddielom, ktorý zastrešuje FTC.

Aká je členská základňa vášho oddielu?

– Máme 20 až 30 hráčov rôznych vekových kategórií od 8 do 67 rokov. Väčšinu tvoria Fiľakovčania, no v oddiele pôsobia šachisti z Lučenca, okolitých obcí a dokonca máme hráčov aj z Veľkokrtíšskeho okresu a z Maďarska. K stabilným a dlhoročným členom patria Alexander Samos, Peter Pál, František Ilkovič, Tomáš Ádam, Alexander Laurencsík, René Ballo či naturalizované súčasné maďarské posily Ferenc Frink a Tamás Bohati. Medzi mladými vyniká Lucka Kapičáková, ktorá je dvojnásobnou majsterkou EÚ a viacnásobnou majsterkou Slovenska. Obrovský pokrok zaznamenal aj mladý talent a perspektívny šachista Ján Alexander Gréč.

Akými úspechmi sa môže pochváliť šachový oddiel FTC?

– Úspechov je mnoho, napríklad predošlé medailové umiestnenia družstva v 1. aj v 2. lige. No tie najvýznamnejšie v kategórii jednotlivcov dosiahli Peter Papanetz a Ferenc Frink, ktorí získali medzinárodné tituly FIDE majstra .

Ako reagujete na názor, že šach nie je šport ale spoločenská hra?

– Sazka kedysi ponúkala na výber takmer z 50 športov a odjakživa medzi nimi figuroval aj šach. Každý má ale svoj názor a treba ho akceptovať. Mnohí si pod slovom šport predstavujú pohybovú činnosť, no potom by sme do tejto kategórie nemohli zaradiť ani bridge alebo snooker. Šach je mozgová aktivita, kde je však potrebná aj dobrá fyzická kondícia. Profesionálni šachisti počas jedného hracieho dňa musia presedieť aj 5 – 8 hodín, čo sa bez fyzickej prípravy nedá zvládnuť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Sahuľová si prevzala striebro Čítajte 

Dá sa šachista vytvoriť alebo sa s tým človek musí narodiť?

– Jednoznačne sa to nedá povedať. Kým jeden sa narodí s veľkým šachovým talentom, druhý musí vynaložiť obrovské úsilie. V oboch prípadoch však treba silnú podporu blízkeho okolia, logické a kombinačné myslenie, predstavivosť a najmä veľkú obetu v podobe svojho voľného času. Ak sa všetky tieto atribúty skombinujú, vytvoria jeden veľký šachový talent.

V šachu sa často využívajú naučené znalosti a ťahy z konkrétnych stratégií. Nakoľko by sa nimi mali hráči riadiť? Je lepšie používať určené stratégie alebo ťahať podľa vlastného úsudku?

– Existuje mnoho kníh plných šachových otvorení, stratégií, kombinácií a koncoviek, ktoré si musí naštudovať každý šachista. Ak by sa však hralo iba podľa vopred určených ťahov, pri stole by boli jednotvárne partie. Preto je potrebné nájsť zlatý stred – osvojiť si teóriu a kombinovať ich s vlastnou kreativitou.

Hovorí sa, že šach dokáže spojiť aj najväčších nepriateľov. Ide o pokojnú, tichú a priateľskú hru. Stretli ste sa so situáciami, kedy partiu sprevádzali vyhrotené emócie?

– Počas mojej kariéry som zažil viacero nepríjemných prípadov. Napríklad som mal súpera, ktorý mi pri premýšľaní neustále kašľal do tváre. Keď však bol na ťahu on, kašľanie zázračne prestalo. Špekulanti sa našli aj pri bleskovom šachu, keď má hráč na svoju partiu len 5 minút. Protihráč po svojom ťahu akože omylom zhodil niekoľko figúrok a potom ich dokonca postavil na iné miesto. Kým sa všetko vrátilo do pôvodného stavu, prišiel som o vzácny čas. Aj v šachu existujú ľudia, ktorí chcú zvíťaziť nešportovým spôsobom. Našťastie, je ich veľmi málo a stále prevažuje fakt, že sme ako jedna veľká rodina.

Je možné pri tejto hre podvádzať?

– Nie. Hráči si vždy pamätajú pozíciu figúrok a tak nie je možné, aby súper počas chvíle nepozornosti menil postavenie na šachovnici. Podvádzaniu bráni aj partiár, kde sa zapisuje každý ťah.

Môžu šachisti napredovať a zlepšovať bez obmedzení alebo existuje bod, keď si hráč povie, že dosiahol maximum?

– Napredovať sa dá neustále. Strop prakticky neexistuje. Existujú prípady, keď 70-roční hráči dosiahli titul FIDE majster. Základom je chcieť sa zlepšovať, študovať a počúvať rady svojich mentorov. Najmä mladí majú problém, keď relatívne rýchlo dosiahnu vyššiu úroveň a myslia si, že sú na vrchole. Potom u nich nastane obdobie stagnácie a v niektorých prípadoch aj prepad. Až po čase zistia, že pre nesprávny úsudok urobili kroky späť.

Dokáže sa človek uživiť profesionálnym hraním?

– Áno, ale k tomu treba medzinárodný titul, vysoký rating a hrať za veľké kluby. Na Slovensku je to len veľmi ťažko, možno s výnimkou reprezentantov. Veľmajstri v zahraničí dokážu zo šachových príjmov pokojne vyžiť. Ani v tomto prípade sa však nedá hovoriť o sumách, aké sa pohybujú napríklad v tenise či v golfe.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nad záhadnou smrťou mladého poľovníka visí množstvo otáznikov Čítajte 

Existuje aj v šachu prestupový trh?

– Áno, najmä v najvyššej súťaži. A rovnako ako vo futbale, aj v šachu sú hráči – cestovatelia. Každý rok hrajú za iný klub. Zaujímavým fenoménom sú aj obce, kde podnikateľ alebo človek s dobrým finančným zázemím investuje nemalú sumu do vytvorenia klubu, kúpi skúsených hráčov a s týmto klubom hrá v extralige. História však potvrdzuje, že kluby, ktorých základy stoja len na peniazoch, nemajú dlhú trvácnosť.

Okrem učiteľského povolania ste prakticky celý svoj život zasvätili šachovnici a figúrkam. Čo vás k tomu viedlo?

– Je to láska k tomuto kráľovskému športu. Prvé ťahy ma naučil otec, ktorý bol v tých časoch vedúcim fiľakovského klubu. Okrem krásy samotnej hry mi učarovala aj priateľská atmosféra. Ako skvelá partia sme cestovali po republike a vytvárali sme si stále nové priateľstvá. Aj keď v živote boli chvíle, keď som chcel tento svet opustiť, vždy som sa k šachovnici vrátil. Je to zakorenené hlboko vo mne.

Máte ciele, ktoré by ste ako oddiel chceli dosiahnuť?

– Všetci si veľmi želáme, aby sa naše mladé talenty čím skôr dostali vyššie a posilnili náš A-tím. Po rokoch by sa z týchto nádejí mohol vytvoriť veľmi silný tím aj bez výrazných zahraničných posíl, ktorý by dokázal do Fiľakova vrátiť najvyššiu slovenskú súťaž. Zatiaľ sa zdá, že je všetko na správnej ceste, za čo patrí veľká vďaka vedeniu mesta a FTC. Bez podpory primátora Attilu Agócsa a prezidenta klubu Attilu Visnyaia by sme to nedokázali.