RIMAVSKÁ SOBOTA. Mesto Rimavská Sobota v celej svojej histórii nikdy nemalo vybudované kamenné hradby, hoci povolenie na ich stavbu dostalo od panovníka Karola Róberta z Anjou už v roku 1334. Ako jednu z miestnych historických zaujímavostí to vo svojej knihe Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov uvádza archeológ Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Dôvod nevybudovania hradieb je podľa neho neznámy. „Je to otázka, na ktorú by sme veľmi radi poznali odpoveď, ale asi sa ju už nedozvieme. Písomné pramene nám nehovoria, prečo si mešťania nepostavili hradby, keď na to mali právo," uviedol Botoš s tým, že toto právo v minulosti nebolo samozrejmosťou a nedostalo ho každé mesto.
Novohradská dedinka leží neďaleko Prahy a Paríža Čítajte Jedným z logických dôvodov môže byť podľa neho nedostatok financií. „Výstavba hradieb bola mimoriadne nákladná. Možno teda obyvateľom na ochrannú funkciu postačoval hradobný múr okolo bývalého gotického farského kostola na námestí," podotkol archeológ.
Napriek absencii kamenných hradieb však stredoveká Rimavská Sobota mala funkčný fortifikačný systém, pozostávajúci z priekopy a drevenej palisády obkolesujúcej mesto, so vstupnými drevenými bránami na hlavných prístupových cestách. V porovnaní s blízkymi mestskými sídlami je podľa Botoša aj existencia takejto fortifikácie považovaná za významný mestotvorný element.
„Celá situácia je prekrásne zachytená na vedute Náboženské nepokoje z roku 1771. Sú na nej vyobrazené aj štyri mestské brány - Janovecká, Zacharovská (nazývaná aj Pekná), Čerenčianska a Rimavská," konkretizoval archeológ s tým, že brány slúžili až do 18. storočia.
Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo Čítajte Fortifikáciu znázornenú na vedute potvrdzuje aj archeologický výskum z roku 2010, v rámci ktorého bol na mieste bývalej tržnice na Ulici B. Bartóka objavený nález dvoch drevených kolov s priemerom 22 a 24 centimetrov. „Odkrytú terénnu situáciu môžeme interpretovať ako nálezy pozostatkov zdvojenej palisády, uloženej do vyhĺbeného žľabu. Medzera medzi kolmi tejto zdvojenej palisády bola vyplnená zemitým násypom," dodáva Botoš vo svojej knihe.
