FIĽAKOVO. Gizela Schneiderová je na prvý pohľad umelecká duša. Z očí jej vyčítate láskavosť a pokoru. Jej obrazy vyžarujú pokoj a pohodu. Na plátno prenáša svoju lásku k prírode. Podľa pani Gizky je výtvarníctvo zrkadlom prírody a v jej prípade to platí doslovne.
Prvá výstava ju potešila
Jej dielami sa mohli v uplynulých dňoch potešiť návštevníci výstavy Letokruhy v Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove. V sedemdesiatich siedmich rokoch sa jej sen stal skutočnosťou a podarilo sa jej pripraviť prvú samostatnú výstavu. Urobila nesmiernu radosť jej samotnej ale aj tým, ktorí si radi nechajú pohladiť dušu peknými obrazmi. Sama autorka tvrdí, že je aj jej poslednou.
Gizka pochádza z Kurtáňa. Spolu s bratmi ich vychovávala matka s pomocou starých rodičov, pretože otec padol v boji. Prežila šťastné detstvo, obklopená krásnou hornatou prírodou.
Prvé kontakty s výtvarníctvom prišli na ekonomickej škole v Lučenci. „Triedny profesor ma poveril pri rôznych príležitostiach maľovať plagáty veľkých rozmerov na čelnú stenu budovy školy,“ pochválila sa talentovaná žena.
Neskôr však pre pracovné ale aj rodinné povinnosti na maľovanie nebol čas. Až keď dcéra dorástla, spoločne začali navštevovať výtvarný odbor na umeleckej škole pod vedením Františka Mráza. „Usmerňoval nás teoreticky aj prakticky. Boli to dôležité poznatky do mojej ďalšej tvorby,“ konštatovala výtvarníčka.
Najobľúbenejšie sú vlčie maky
Od roku 1990 pôsobí ako členka Štúdia amatérskej výtvarnej tvorby pri Novohradskom osvetovom stredisku. Pracuje pod vedením akademického maliara Štefana Baláža. Zúčastňuje sa výstav a najviac obľubuje prácu v plenéri.
Boxer Tomáš Zold po návrate z Írska: Prišiel som si pre tituly Čítajte „Môj najobľúbenejší je tento,“ ukázala na vlčie maky, ktoré vyzerajú tak, že by ste si k nim najradšej privoňali. Z jej diela vidieť, že miluje kvety. Keď nejaké dostane, zostanú jej navždy. Dokáže ich verne preniesť na plátno. „Keď som maľovala tento, poriadne sme sa s kamarátkou nasmiali,“ podišla bližšie k obrázku, na ktorom pocítite dotyk prírody. „Rozložili sme si veci a zrazu prišlo stádo kráv. Ja sa zvierat veľmi bojím, tak sme sa rýchlo zbalili a ušli sa ukryť pod neďaleký briežok. Keď kravy odišli, vrátili sme sa, rozložili stojany a začali pracovať. V tom sa okolo nás prehnalo stádo koní, opäť sme rýchlo všetko zbalili a ušli. Keď sme sa opäť vrátili, pocítili sme na tvári kvapôčky vody. Ale obloha bola bez mráčika. Predstavte si, hasiči mali neďaleko cvičenie, tak nás poliali vodou,“ dodala so smiechom veselá žena, ktorej vek by jej nikto nehádal. „Držím sa, od rána som na behu. Idem do záhrady, na bicykli do mesta, vždy mám čo robiť,“ prezradila recept svojej dobrej kondície.
Svojimi dielami rada obdaruje
Pani Gizka má dve vnučky. „Obidve sú výtvarne nadané. Kristína vyštudovala výtvarníctvo a je učiteľkou,“ pochválila sa.
Svoje obrazy rada daruje. „Čo ich budem držať v pivnici. Nech radšej niekomu urobia radosť,“ povedala s nadšením. Jej dielami sa tešia majitelia v Komárne, Bratislave, Brne aj talianskom Miláne. Obrazy darovala aj rodine Czebriánovcov v Budapešti, putovali do New Yorku, Tampy na Floride aj do Kanady na Aljaške.
