OŽĎANY. Až do mladšej doby kamennej siahajú dejiny obce Ožďany v Rimavskosobotskom okrese, ktorej kataster bol podľa odborníkov od toho obdobia takmer kontinuálne osídlený až do súčasnosti. Dokazujú to archeologické nálezy z viacerých výskumov, ktoré boli v obci a jej okolí realizované.
"Ťažisko osídlenia Oždian, podobne ako aj mnohých iných v regióne, bolo počas mladšej doby bronzovej, v období pilinskej kultúry. Z katastra pochádzajú dva bronzové poklady - depoty. Prvý bol objavený v roku 1878, druhý v roku 1952," priblížil archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.
Dodal, že existujú indície, na základe ktorých možno predpokladať, že v katastri obce stáli v období stredoveku minimálne dve zaniknuté dediny, ku ktorým prislúchali aj kostoly. "Tieto stavby však nie sú identifikované, pretože dediny zatiaľ neboli archeologicky skúmané. Sú doložené len povrchovými zbermi," vysvetlil Botoš.
Jarmočné právo
Levočská biela pani sa narodila v našom regióne Čítajte Názov obce má podľa historika Leona Sokolovského základ v staroslovanskom slove azd-, respektíve ozd-, čo znamenalo páliť alebo sušiť. "Pridaním prípony -jan, neskôr zmenenej na -džan, -ďan a napokon -ďany, vzniklo pomenovanie pre obyvateľov, ktorí tu sídlili na suchom, vymýtenom mieste," priblížil etymológiu názvu obce historik vo svojej knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803.
Ako v nej ďalej uvádza, významným pre Ožďany bol rok 1651, kedy dostali od zemepána Gabriela Bakoša jarmočné právo. V 18. storočí sa v obci rozšíril chov ošípaných, na začiatku 19. storočia bolo prevládajúcim zamestnaním roľníctvo a prakticky počas celého feudalizmu sa v Ožďanoch udržalo hrnčiarstvo. "Napríklad v roku 1715 tam boli štyria hrnčiarski majstri," konkretizuje Sokolovský.
Významné lýceum
Významnou epizódou dejín Oždian je činnosť latinského lýcea, ktoré bolo do obce presťahované v roku 1643 z neďalekého Fiľakova a fungovalo 210 rokov. Na jeho pôde študovali alebo vyučovali viaceré osobnosti našich dejín, napríklad Ján Chalupka, Ján Botto, Samuel Reuss, Juraj Palkovič či Ján Francisci-Rimavský.
"Budova lýcea sa bohužiaľ nezachovala. Pripomína ho len pamätná tabuľa na priečelí nášho obecného úradu," doplnil starosta Oždian Adrian Barto.
