POLÍCHNO. Rodný dom Boženy Slančíkovej Timravy sa konečne dočká rekonštrukcie. Napriek tomu, že ide o vzácnu nehnuteľnosť, štát na jej opravu roky nenašiel financie. Schátrané múry, zatekajúce stropy, opadaná omietka a zvlhnuté steny neboli najdôstojnejším miestom pre vzácne exponáty spájajúce sa so životom najvýznamnejšej slovenskej autorky, ani dobrou vizitkou vzácnej kultúrnej pamiatky.
Vzácna budova mení tvár
To sa po rokoch konečne zmení. Národná kultúrna pamiatka, ktorá roky chátrala, v tomto období začala meniť svoju tvár. Ministerstvo kultúry poskytlo na jej opravu dotáciu vo výške 10 000 eur. Z vlastných zdrojov samospráva vyčlenila 1 600 eur a čiastkou 1 500 eur pomohol aj biskupský úrad a novohradský seniorát.
„Urobila sa hydroizolácia celej budovy, vybudovali sa šachty. Vymenili sme okná. Veľké trojité sme nahradili malými, zamurované sme opäť odkryli,“ priblížil starosta obce Pavel Kyseľ. Kováčovi dali zhotoviť repliku pôvodných mreží.
Ešte ich čaká množstvo práce
Podľa starostu sa pri rekonštrukcii inšpirovali starou fotografiou. „Budova je na nej odfotená zo záhrady. Je na nej vidieť aj starú mrežu. Potvrdilo sa mi to pri búraní zamurovaných okien, kedy sme tú pôvodnú objavili,“ potvrdil starosta.
Na budove vymenili dvere, opravili komín a schody do pivnice. Rekonštrukciou prechádzajú aj podlahy. Do začiatku turistickej sezóny by chceli opraviť elektrické rozvody a omietky. Množstvo prác sa snažia zvládnuť vo vlastnej réžii. Od ministerstva pôvodne žiadali 30 000 eur a tak niektoré plány museli ísť bokom. „Na elektroinštaláciu sme žiadali osem tisíc, ale tie nám neschválili,“ posťažoval sa.
Riešenia hľadajú mladí
Do miestnosti, ktorá momentálne slúži ako modlitebňa priviezol použitý nábytok z bývalej cirkevnej školy. Rozhodli sa ho zreštaurovať a znovu využiť. Sprístupniť by chceli aj pivnicu. „Plánujeme tu vystaviť nejaké exponáty,“ načrtol Kyseľ.
V Banskobystrickom kraji sa najmenej zarába v okresoch Veľký Krtíš a Rimavská Sobota Čítajte Na premene bývalej fary samospráva spolupracuje s mladými architektmi. Tí navrhli riešenia ako by mohol celý areál a jeho využitie v budúcnosti vyzerať. „Na základe týchto návrhov vieme spracovať projektovú dokumentáciu, aby sme mohli získať ďalšie prostriedky na realizáciu našich plánov.“
Hospodárske budovy by mohli slúžiť ako školiace centrum pre včelárov. Svoj priestor na tvorbu by tu mohli nájsť aj umelci. Rodný dom spisovateľky ročne navštívi niekoľko stoviek turistov. Niektorí v obci hľadajú aj ubytovanie. Samospráva preto do budúcnosti počíta aj so vznikom ubytovacích kapacít.
Zvrátili osud domu
Problém je, že hospodárske budovy neboli vyhlásené za historickú pamiatku a tak ministerstvo kultúry na ich rekonštrukciu financie neposkytne. Samospráve neostáva iné, ako hľadať iné možnosti na záchranu vzácnych stavieb.
Ešte pred ôsmymi rokmi hrozilo, že rodný dom spisovateľky kvôli havarijnému stavu spadne. Obec aj cirkev márne hľadali pomoc na jeho záchranu. Zatekajúcu strechu sa nakoniec podarilo opraviť v roku 2011 vďaka finančnej zbierke. Aktuálnou rekonštrukciou sa postupne snažia budove prinavrátiť jej vzhľad spred stodeväťdesiatich rokov.
Vznikli tu známe diela
Dom z roku 1828 slúžil ako evanjelická fara, kde pôsobil Timravin otec. Roky bol neobývaný. Tunajšia samospráva sa spolu s obyvateľmi rozhodla zriadiť tu pamätné izby venované životu a tvorbe Timravy.
Spisovateľka žila v Polichne 42 rokov. V priestoroch polichnianskej fary sa nielen narodila, ale aj vyrastala, dospela a tvorila. Vznikla tu prevažná časť jej diel.
