Čerstvý päťdesiatnik Gabriel „Haluška“ Trizna na futbalový dôchodok nepomýšľa

Gabriel Trizna nedávno oslávil 50 rokov, no ani pokročilý vek mu nebráni v kariére aktívneho futbalistu.

Gabriel "Haluška" Trizna.Gabriel "Haluška" Trizna. (Zdroj: Jozef Mikuš)

FIĽAKOVSKÉ KOVÁČE. Už ako malý chlapec si prvýkrát privoňal k najpopulárnejšiemu športu na zemeguli. Prvé futbalové semienko, ktoré zasadil jeho otec, vyklíčilo v lásku na celý život.

S hráčom piatoligovej Buzitky, ktorý má v kádri stabilné miesto, sme sa porozprávali o jeho začiatkoch i bohatých zážitkoch.

Nedávno ste oslávili 50 rokov a futbalu sa stále aktívne venujete. Učaroval vám tento šport už v detstve alebo sa na trávniky dostali až v neskoršom veku?

– Už odmalička mám vzťah k futbalu. Môj otec Juraj hral za Fiľakovské Kováče a mňa ako staršieho syna pravidelne bral na tréningy aj zápasy. Prakticky ma do futbalu zasvätil. Počas života som pôsobil pod mnohými trénermi, na ktorých dodnes rád spomínam, ale môj otec bol ten prvý, ktorý do mňa vštepil lásku k futbalu. Budem mu za to do smrti vďačný. Len vďaka nemu som ako mladý chlapec začal hrať za Holišu a neskôr, počas stredoškolských štúdií, aj za Lučenec. Tam som pôsobil až do povinnej vojenskej služby.

SkryťVypnúť reklamu

Mali ste počas vojny futbalovú prestávku?

– Nie. Vojenskú službu som začal ako pohraničiar v Znojme, odkiaľ ma po troch mesiacoch prevelili do Břeclavi. S chlapcami sme si tam pravidelne chodili zahrať na ihrisko, kde si ma všimli ľudia z tamojšieho klubu. Celú vojenčinu som tak hosťoval v Slovane Břeclav, ktorý hral v okresnej súťaži.

Tak to sa môžete pochváliť aj zahraničným angažmánom. Ako pokračovala vaše futbalová kariéra po vojne?

– Vrátil som sa do Lučenca, odkiaľ ma po krátkej dobe predali do Buzitky. Po dvoch rokoch som potom prestúpil do Radzoviec, ktoré hrali krajskú súťaž. V roku 1994 som opäť postúpil do vyššej ligy. Tréner Zolo Zvarík, ktorý ma poznal ešte zo stredoškolských turnajov, mi ponúkol miesto v mužskom kádri Fiľakova. Chýbal im ľavý záložník a ja som to miesto vyplnil.

SkryťVypnúť reklamu

Pomerne rýchlo ste postupovali do vyšších súťaží. Neprinútilo vás to uvažovať nad profesionálnou kariérou futbalistu?

– Vôbec nie. Futbal bol odmalička iba koníčkom a na vyššiu ako tretiu ligu som nemal. Preto som svoju energiu radšej venoval rodine a práci. Okrem toho, keď do Fiľakova prišiel nový tréner, dal mi úlohu zohrievať lavičku (smiech) a neskôr som sa vrátil naspäť do Radzoviec, kde som strávil krásne roky.

Prečítajte si tiež: Dráma do poslednej chvíle, rozhodli pokutové kopy Čítajte 

Mali ste vo svojom športovom živote prestávky?

– V roku 2009 som mal polročnú pauzu pre vážne zranenie. V jednom zápase ma súper podkopol a cítil som veľkú bolesť v oblasti píšťaly. Hral som však naďalej, čo sa mi o pár minút neskôr vypomstilo. Zranenou nohou som zblokoval súperovu tvrdú strelu a náraz lopty mi polámal píšťalu aj ihlicu. Nasledovala polročná prestávka. Bolo to ťažké obdobie. Mal som sadru na celej nohe a myslel som si, že s futbalom je nadobro koniec. Po úspešnej rekonvalescencii som sa však vrátil na trávniky. Futbal mi veľmi chýbal.

SkryťVypnúť reklamu

Zvykne sa toto zranenie niekedy ozvať?

– Chvalabohu nie. Možno to znie ako nezodpovedný hazard so zdravím, ale verím, že práve láska k futbalu mi pomohla úplne sa uzdraviť.

Keď niektorí profesionáli prekročia tridsiatku, začne sa hovoriť o futbalovom dôchodku. Vy máte 50 rokov a každú nedeľu máte obuté kopačky. Čím to je?

– To sám neviem, keďže veľmi zdravo nežijem (smiech). K futbalu patrí aj poriadna zábava a tak si po každom zápase radi sadneme, niečo popijeme a dáme si napríklad dobrý guľášik. Nikto nejde domov. Spoločne sedíme a debatujeme. Možno za mojou futbalovou výdržou stoja práve tieto chvíle so skvelými kamarátmi počas zápasu a aj po jeho skončení. Vždy, keď celý týždeň makám v práci, sa teším na nedeľu. Na ihrisku sa psychicky zregenerujem. Preto ďakujem všetkým mojim súčasným aj bývalým spoluhráčom a funkcionárom či už z Radzoviec, Buzitky, Rapoviec i Lučenca. Aj vďaka nim má futbal tú správnu chuť.

Cítite na ihrisku vekový rozdiel v porovnaní s mladšími súpermi?

– Občas áno. Už nie som taký rýchly ako kedysi. Tréner ma zvykne postaviť ako výpomoc na 15 – 20 minút, ale keď nie sú hráči, tak odohrám celý zápas. Chýbajúcu rýchlosť sa snažím vykompenzovať umnou hrou a myslím si, že svoje miesto v tíme si stále dokážem obhájiť.

Na akom poste hrávate?

– Tam, kde treba (smiech). Častejšie som vpredu, ale keď treba posilniť zadné rady, tak pomáham v defenzíve.

Keď pomáhate v útoku, tak radšej góly strieľate alebo na ne prihrávate?

– Futbal je kolektívna hra. Každý by chcel skórovať, ale nie vždy sa to dá. Preto nemôžem byť sebec a radšej prihrám kamarátovi, ktorý je v lepšej pozícii. Dôležité je, aby sme vyhrali.

V regióne vás poznajú aj pod prezývkou Haluška. Je spojená s futbalom?

– Áno. Už ako dieťa som na ihrisku patril k tým najmenším. A keďže aj halušky sú malé, začali ma tak prezývať.

Ste zamestnancom Finančnej správy, otcom, manželom, futbalistom 1. FK Buzitka a cez zimnú prestávku aj pravidelným účastníkom fiľakovskej Balex Trade Futsal ligy. Dá sa toľko povinností stihnúť?

– Dá, ale iba vďaka mojej skvelej rodine. Práve manželka Andrea a dcéra Kinga na moje koníčky najviac doplácajú. Obidve však moju futbalovú vášeň trpia a dokonca podporujú, za čo som im veľmi vďačný.

K dedinskému futbalu občas patria aj roztržky a bitky na ihrisku či mimo neho. Stretli ste sa s tým aj vy?

– Pravdaže, mnohokrát. (smiech) Pamätám si na zápasy na strednom Slovensku, kde na nás tamojší fanúšikovia aj hráči pokrikovali, že sme hlúpi Maďari, čo vždy vyvolalo vášne. Raz sme hrali v Radvani. Domáci prehrávali, boli nervózni a provokovali nás. Jeden z hráčov súpera ma udrel do chrbta. Ja som prestal rozmýšľať a z otočky som ho kopol, za čo ma hneď vylúčili. Na jar prišli na odvetu k nám do Radzoviec. Tréner ma do zápasu nepostavil, pretože vedel, že by som sa hneď pustil do futbalistu, ktorý ma vtedy udrel. Asi v 65. minúte ma však poslal na trávnik. Dotyčný hráč sa dostal k lopte a môj tréner už vtedy začal kričať, aby som nerobil hlúposti. Ja som ho však hneď skopol a vylúčili ma. Prakticky som len prešiel ihrisko po šírke. Teraz sa za to hanbím. Bol som mladý a hlúpy chlapec. Som síce dobrý človek, ale bol som veľmi prchký. Teraz som už múdrejší a ak na ihrisku dôjde k tvrdšiemu zákroku, podáme si ruky a na všetko zabudneme. Radšej spomínam na chvíle, keď sa bitkou začalo priateľstvo. Raz sme hrali v Hrochoti, kde som sa pobil s hráčom súpera. Po rokoch nás spojilo rovnaké zamestnanie a obaja hráme v reprezentácii Colnej správy. Sme veľmi dobrí kamaráti a vždy si radi spomenieme na moment, kedy sa začalo naše priateľstvo.

Stretávate sa na ihrisku s narážkami na váš vek?

– Občas, ale je to len priateľské podpichovanie. Kamaráti na mňa kričia, že patrím do starého železa. (smiech) Na druhej strane, fanúšikovia súpera ma nepriamo zvyknú pochváliť, keď na hráčov svojho tímu zakričia: „Ako to hráte? Veď vás vyrobil dôchodca.“

Prečítajte si tiež: Lučenec oslávil dvadsaťdva rokov od svojho objavenia Čítajte 

Máte obľúbený klub a futbalistu?

– Mám, no je ich viac. Fandím španielskej Barcelone, maďarskému Újpestu a z domácich klubov Dunajskej Strede. Medzi hráčmi mi imponujú technicky zdatní hráči, ako legenda Roberto Baggio alebo súčasný pán futbalista Lionel Messi.

Zdá sa, že kopačky neplánujete zavesiť na klinec. Dokedy chcete hrať futbal?

– Kým mi to zdravie dovolí a kým ma niekto bude chcieť do tímu. Futbal je moja srdcovka a trávniky nechcem opustiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 181
  2. Každý piaty zomrie 9 068
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 778
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 860
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 808
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 754
  1. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  2. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  3. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  4. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  5. Milan Srnka: Prezidentské voľby: Pellegrini môže dopadnúť ako Fico
  6. Tupou Ceruzou: RTVS
  7. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  8. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 218
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 765
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 722
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 670
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 778
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 367
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 758
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V rámci neho môže vydavateľ získať podiel na príjmoch z predaja svojich čítaných kníh na eshope martinus.sk. V pilotnej fáze sa do projektu zapojilo tucet vydavateľstiev.


HKM Rimavská Sobota.

Ročník ukončili na poslednom mieste.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


HC Lučenec

Skončil sa siedmy ročník.


  1. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  2. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  3. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  4. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  5. Milan Srnka: Prezidentské voľby: Pellegrini môže dopadnúť ako Fico
  6. Tupou Ceruzou: RTVS
  7. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  8. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 218
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 765
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 722
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 670
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 778
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 367
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 758
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu