POLÍCHNO. Kostol v Políchne potrebuje rekonštrukciu. 230-ročná stavba nie je zapísaná na zozname kultúrnych pamiatok. Táto skutočnosť komplikuje zháňanie financií na jej obnovu. Vedenie obce sa snaží o zápis. V najbližšom období sa však kostol renovácie nedočká.
„Najskôr bude potrebný archeologický a reštaurátorský výskum. To bude stáť peniaze. Až potom môžeme niečo riešiť,“ posťažoval sa starosta Pavel Kyseľ.
Mráz a vlhkosť zanechali stopy
V najhoršom stave je podstavec pod oltárnym obrazom. Pochádza pravdepodobne z čias pôsobenia farára Pavla Slančíka. Zub času ho tak nahlodal, že z neho pomaly opadávajú tehly. Mráz a vlhkosť zanechal v interiéry budovy svoje stopy. V zimnom období sa bohoslužby konajú v neďalekej fare.
„Asi najviac kostol zveľadil Timravin otec Slančík. Domurovali sa niektoré časti stavby, osadil sa oltárny obraz a priniesli organ,“ načrel do histórie starosta. Neoklasicistický oltár je z roku 1899. Autorom centrálneho obrazu Kristus so Samaritánkou je Ľudovít Kubányi. Jeho dielo nahradilo pôvodný obraz Jozefa Božetecha Klemensa Kristus pri studni Jakubovej, ktorý podľahol skaze a farba na ňom opukala. Kazateľnica pochádza z konca 18. storočia.
Zvony sa rozliali
Posledná rekonštrukcia kostola prebehla v roku 1982. Okolie skrášľujú vzácne lipy. Prvú vysadili v roku 1863. V roku 1872 pribudlo ďalších päť. „Bolo to na výročie Cyrila a Metoda, kedy sa zakladala Matica slovenská. Pavol Slančík bol jej spoluzakladateľom,“ doplnil Kyseľ. Tri lipy na južnej strane boli vysadené na pamiatku obnovenia chrámu a jeho vysvätenia.

Kostol bol postavený v roku 1788 za pôsobenia Adama Petiana. Veža bola pristavaná v roku 1813. V roku 1854 pri požiari obce Polichno vyhorel, rozliali sa aj tri zvony na veži. Kostol bol opravený v roku 1857, vežu obnovili v roku 1858. Z troch rozliatych zvonov sa ulial jeden s nápisom “Z ohne byl jsem v peci ohni, hlas múj srdce lidské pohni!” V roku 1858 boli nadobudnuté ešte dva nové zvony.