POLTÁR. Vyhlásila, že má za sebou posledné zápasy ako volejbalová rozhodkyňa. Klaudia Sihelská si však predsa len ponechala pootvorené dvierka. Netvrdí totiž, že za žiadnych okolností už nebude nikdy dohliadať na dodržiavanie pravidiel.
„Vo februári som absolvovala svoje posledné zápasy ako rozhodkyňa. Nemôžem však s určitosťou potvrdiť, že som definitívne skončila s kariérou rozhodkyne. Ešte neviem, ako sa rozhodnem a čomu sa budem v budúcnosti venovať. Nič nie je vylúčené,“ vyjadrila sa osemnásťročná Sihelská, hráčka prvoligového družstva junioriek MVK Poltár.
„Skončila som kvôli príprave na maturitu i na prijímačky na vysokú školu,“ doplnila študentka Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci, ktorá plánuje študovať psychológiu.
Zvažovala rôzne eventuality
Jej premiérovou sezónou na poste rozhodkyne bola tá minulá. Klaudia si v nej nemohla z vekového dôvodu obliekať dres Poltára, pretože už nespadala do kadetskej kategórie. Juniorky vtedy nemal. Ako poznamenala, mala možnosť pomáhať pri tréningovom procese mladších žiačok MVK, ďalšou alternatívou bolo pôsobenie v družstve žien VK Iskra Hnúšťa, kde aj krátko trénovala.

„Bolo veľmi ťažké rozhodnúť sa, čo budem robiť bez zápolenia vo farbách MVK, pretože tento klub bude navždy mojou srdcovou záležitosťou. Nakoniec som sa rozhodla pre tretiu možnosť, s ktorou prišiel poltársky tréner Ivan Terem. Rozhodla som sa začať spolu aj s Natáliou Nociarovou kariéru rozhodkyne. Priklonila som sa k tejto alternatíve hlavne pre to, aby som sa mohla stretávať s kolektívom MVK aspoň na tréningoch. Chcela som si tiež vyskúšať niečo nové.“
Nepôsobí prísne
Pískala zápasy mladších, starších žiačok i kadetiek. V aktuálnom ročníku už rozhodovala menej, keďže sa vrátila na palubovku ako hráčka. Vraví, že nemala žiadne očakávania.

„Skrátka som len chcela byť spätá s volejbalom, aj keď z tej druhej strany. Rozhodcovská kariéra mi umožnila spoznať veľmi veľa skvelých ľudí, získala som nové skúsenosti. Z pohľadu hráčky som sa naučila rešpektovať rozhodcu a jeho verdikty. Teraz už totiž na vlastnej koži viem, že to nie je také ľahké, ako si všetci myslia,“ povedala Sihelská.
Mala rešpekt u hráčok i trénerov? „V prostredí niektorých klubov som sa cítila veľmi dobre, tréneri boli veľmi ohľaduplní, príjemní a rozumela som si s nimi. Na druhej strane som sa nie vždy stretla s profesionálnym prístupom trénerov i hráčok. Niektoré dievčatá mali problém rešpektovať ma, keďže som bola skoro v ich veku a taktiež platí, že nepôsobím veľmi prísnym dojmom. Často som sa skôr ja bála hráčok či trénerov, než tomu bolo opačne,“ odvetila Klaudia.