LUČENEC. Marika Kovácsová Gillman je Lučenčanka, ktorá pred mnohými rokmi chcela skúsiť iný svet a odišla pracovať ako opatrovateľka detí do Anglicka. Keď sa v Londýne udomácnila a zdokonalila sa v reči, mohla pôsobiť ako vychovávateľka. Strávila tam niekoľko rokov a pomaly plánovala svoj návrat domov. Zasiahol však osud a krátko pred odchodom na Slovensko stretla Alana.
Do návratu domov zasiahol osud
Pobyt v Anglicku sa predĺžil. Neskôr prišli deti a z Londýna sa stal domov. „Deti neovládali dobre svoj materinský jazyk. Ja som s nimi hovorila po slovensky. Grace trochu komunikovala, ale Jack vôbec. Tak som sa rozhodla, že im musím ukázať ich korene. Alan môj nápad podporil a behom pár týždňov sme všetko zariadili tak, aby sme sa mohli presťahovať,“ začala svoje rozprávanie mamina, plná pozitívnej energie.

Po šestnástich rokoch vymenila ruch veľkého Londýna za svoje rodisko. Rýchlo sa tu udomácnili a pôvodný plán zostať dva roky sa zmenil na neurčito. „Zatiaľ ostávame. Alan vypomáha v škole, učí anglickú konverzáciu, obidvaja pracujeme v rodinnej firme a najmä sa snažíme venovať deťom,“ prezradila.
V kráľovstve sa okrem svojho manžela zaľúbila aj do keramiky. Našla si hobby krúžok a začala tvoriť. Podmienky však neboli ideálne. Zmenilo sa to po príchode do Lučenca. V rodinnej firme sa našli priestory na dielňu, kúpili pec a nechali rozlet fantázii. Alan svoju milovanú v tvorbe podporuje, a tak sa talentovaná umelkyňa môže naplno realizovať.