HNÚŠŤA. Rekonštrukcia historického jednoklenbového kamenného mosta v Hnúšti v okrese Rimavská Sobota sa napriek jeho zlému technickému stavu zatiaľ nezačne. Ako informoval Michal Vacula, vedúci oddelenia výstavby, rozvoja územia a životného prostredia Mestského úradu Hnúšťa, problémom sú nevyriešené majetkoprávne vzťahy.
Most podľa jeho vyjadrenia nie je zaznamenaný v žiadnych oficiálnych dokumentoch a nemá ani vlastníka. Hnúšťanskí mestskí poslanci síce ešte koncom roka 2016 prijali uznesenie, podľa ktorého sa samospráva pokúsi získať ho do svojho vlastníctva a následne zachrániť, tento zámer však doteraz nebol realizovaný.
Záchranu iniciovalo združenie Horná Rimava
"Cez tento most nevedie žiadna oficiálna cesta, teda nijaká štátna alebo miestna komunikácia, a preto k nemu neexistuje žiadny úradný doklad o jeho existencii. Ako stavba teda na parcele v podstate oficiálne neexistuje. Preto ho ani nevieme žiadnym spôsobom dostať do svojho majetku, nakoľko na to neexistuje nijaký spôsob," vysvetlil Vacula s tým, že pre tento dôvod príprava rekonštrukcie mosta zastala.
Jeho záchranu v minulosti iniciovalo miestne občianske združenie Horná Rimava, ktorého členovia okolie mosta niekoľkokrát vyčistili. Dali tiež vypracovať statický posudok objektu, podľa ktorého má most významnú poruchu, nie je však po bezpečnostnej stránke ohrozený. Hlavným zámerom združenia bolo most zrekonštruovať a prípadne pri ňom vytvoriť oddychovú zónu.
Spojený s baníctvom
Tragédia v Sabovej má tretiu obeť (+ VIDEO A FOTO) Čítajte Kamenný most v Hnúšti sa nachádza v miestnej časti Maša a ľudovo je nazývaný, podobne ako aj iné klenbové mosty v regióne, tureckým. Pochádza však zrejme z mladšieho obdobia, keďže na mape z prvého uhorského vojenského prieskumu, ktorý vykonávali v rokoch 1763 - 1787, ešte nie je zaznačený.
V ďalšom vymeriavaní, ktoré prebiehalo v rokoch 1806 - 1869, je už na mapách jasne viditeľný. Preto je pravdepodobné, že bol postavený až po roku 1780 v súvislosti so začiatkom banskej činnosti na úpätí neďalekého vrchu Ostrá, keďže vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov, ktoré vznikli koncom 18. storočia v Maši na opačnej strane rieky.
