LUČENEC. V Novohrade a Podpoľaní fungovalo kedysi najviac sklární v našej krajine. Po zatvorení brán ich pripomínajú už len výrobky, ktoré sa dodnes radia k unikátom tohto priemyslu. Práve sklárstvu je venovaná atraktívna výstava prebiehajúca v Novohradskom múzeu a galérii (NMG) v Lučenci pod názvom Variácie skla z Novohradu a Podpoľania. Je putovná a NMG je poslednou inštitúciou, kde si ju záujemcovia môžu do 27. mája pozrieť.
(zdroj: NMG)„Predstavuje dejiny novohradského a podpolianskeho sklárskeho priemyslu, ktorý kreoval podobu dvoch susediacich regiónov vyše dve storočia. Prostredníctvom výberu sklárskych výrobkov a dokumentov je verejnosti predstavený reprezentatívny výber širokej škály výrobkov sklární ako Zlatno, Hriňová, Katarínska Huta alebo Málinec a Poltár,“ informoval historik NMG Štefan Chrastina.
Návštevníci múzea uvidia skutočne cenné kúsky, počnúc historickým ľudovým sklom až po luxusné kúsky, ktoré používali šľachtici a mešťania.
„Reprezentatívne sú fľaše – karafy, bohato zdobené vrstvením. Je to technika, ktorá bola v obľube najmä v druhej polovici 19. a začiatkom 2. storočia,“ podotkol historik a pripomenul jeden z výrobkov. „Zaujímavý je najmä kalíštek, rozmermi síce neveľký, no dekorom výnimočný. Jeho povrch zdobí dúhový povlak, známy ako irisovanie. Táto dekoračná technika bola vynájdená v zlatňanskej sklárni v roku 1856. Neskôr ju preslávili iné sklárne a výrobcovia, napríklad známa spoločnosť Tiffany.“
Medzi sklenenými skvostami, vystavenými v múzeu, je unikátna čaša, vyrobená v sklárni v Dolnej Bzovej.
Majstri sklári ukázali, v čom tkvie tajomstvo zlatej guličky Čítajte
„Je to svadobná čaša Daniela Maróthyho, starého otca známej slovenskej spisovateľky Eleny Maróthy Šoltésovej,“ priblížil Chrastina.
Málokto vie, čo je veksľa. Aj tento sklársky výrobok má aktuálne svoje miesto v múzeu. „Je to unikátna minca, razená v rokoch 1864 – 1873. Bola náhradným platidlom v utekáčskej a málinskej sklárni,“ ozrejmil historik a dodal, že veksle zaviedol a dal raziť predstaviteľ slávneho sklárskeho a podnikateľského rodu Štefan Kuchynka. Kedysi vlastnil obidve spomínané fabriky.
Sklári mohli nimi platiť v obchodoch, ktoré mu tiež patrili. Zabezpečil si tak odbyt a svojim zamestnancom tovar. Mincu múzeum získalo minulý rok vďaka grantu podporenému Fondom na podporu umenia.
Od roku 2011 sa vždy na sklonku leta rozhorel oheň v dobovej sklárskej peci, vykurovanej drevom. V našej krajine je jedinou svojho druhu.
(zdroj: NMG)Počas Bzovských sklárskych dní majstri predvedú zrod sklenenej krásy. No a práve výrobky z tohto podujatia aktuálne prezentuje časť výstavy. „Akcia, ktorú organizačne zastrešuje OZ Skálnik, vždy prinesie ovocie vo forme unikátnych diel, napríklad sklenených kvetov či mincí,“ zakončil historik.
Výstavu spestria aj tvorivé dielne a prednáška o dejinách sklární a sklárskej výrobe.
Vystavené sklo pochádza zo zbierok NMG, Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea, OZ Skálnik, Podpolianskeho múzea v Detve a súkromných zberateľov.
