HALIČ. Každý víkend stojí medzi tromi žrďami Haliče, je pripravený nastúpiť v drese extraligového Mimelu Lučenec a cez zimnú prestávku zabraňuje gólom vo fiľakovskej Balex Trade Futsal lige. Peter Mikuš svoj život zasvätil futbalu a futsalu.
Asi ako každý chlapec z dediny, aj dnes už 34-ročný Haličan vyrastal na ihrisku. Hoci ho futbaloví fanúšikovia poznajú ako strážcu svätyne, vo svojich športových začiatkoch sa pohyboval na opačnej strane poľa. „Začínal som ako útočník. Kvôli malej a zavalitej postave som vpredu nevynikal, a tak ma postavili do brány, kde som zapustil korene,“ začal usmievavý gólman s prezývkou Džejár.
Z dorastu Haliče medzi mužov Ružinej
Rodná Halič bola jeho futbalovým domovom od samotného začiatku. Svojmu rodisku je s výnimkou dvoch krátkych angažmánov v Ružinej a Cinobani verný dodnes.
„Ako sedemnásťročný chlapec som chodil do Ružinej na tréningy s kamarátmi. V kádri mali iba jedného gólmana, a tak mi pán Líška ponúkol post brankárskej dvojky. Dovtedy som hral v haličskom doraste a prestup do V. ligy bol pre mňa obrovským skokom. Doslova nebo a zem. V Ružinej som nedostal veľa príležitostí, ale tá jedna sezóna mi dala mnoho skúseností a myslím, že práve tam som sa brankársky odrazil,“ zamyslel sa Mikuš.
Inkasované góly ho nerozhodia
Haličskému mančaftu sa v posledných sezónach veľmi nedarí. Vlani skončil v 6. lige ObFZ Lučenec na poslednom mieste iba s jedným vyhratým zápasom a najväčším počtom inkasovaných gólov. Priaznivo sa zatiaľ nevyvíja ani aktuálny ročník.
„Pred pár rokmi nastala úplná obmena kádra. Mnohí hráči odišli za prácou alebo do iných klubov. Z predošlej stabilnej zostavy sme v tíme zostali iba dvaja. Aj toto sa podpísalo pod zlé výsledky. Aj keď v zápasoch inkasujem, od prvej do poslednej minúty hrám naplno, či vyhrávame, alebo nie. Je pravda, že prehra ma mrzí, ale taký je futbal a hrám ho najmä pre radosť. Veľmi by ma však potešilo, keby sa v Haliči zlepšila situácia a keby sa nám dokonca podarilo postúpiť do vyššej ligy.“
Medzi troma žrďami je neprehliadnuteľný
Peter Mikuš je na ihrisku neprehliadnuteľný aj pre svoju zavalitejšiu postavu. Napriek kilám navyše dokáže medzi tromi žrďami súpera zaskočiť jedným zákrokom za druhým. „Stáva sa, najmä v okresnej súťaži, že si fanúšikovia dajú pár pív a potom po mne vykrikujú posmešky. Je to už pomaly súčasťou každého vonkajšieho stretnutia, ale nič si z toho nerobím. Skôr ma to motivuje k lepším výkonom a potom sa mi stane, že sa mi po zápase prídu ospravedlniť,“ priblížil brankár z Haliče.
Rodnej obci je verný dodnes a s myšlienkou na prestup sa zatiaľ nepohráva. „Počas tých dlhých rokov som dostal viacero ponúk, napríklad z Divína, Sklabinej či Dolnej Strehovej. Všetky som odmietol, hoci nevylučujem, že by som niekedy v budúcnosti zmenil dres. Halič je môj domov a futbal na tejto úrovni je len voľnočasovou aktivitou. Preto vždy musím zvažovať, nakoľko by prestup zasiahol do mojich pracovných povinností,“ vysvetlil.
Keď trávnilk vymení za palubovku
Okrem pracovných musí prihliadať aj na halové povinnosti. Haličský Džejár v zime zarezáva vo fiľakovskej lige a už druhú sezónu je súčasťou futsalového Mimelu Lučenec, s ktorým zažil druhú ligu a v súčasnosti bojuje o titul v extralige.
Semifinále s finálovou atmosférou (+ FOTO A VIDEO) Čítajte Do sveta futsalu ho priviedol Attila Fehérvári. V prvý rok novovzniknutého futsalového klubu Lučenca s tímom iba trénoval. V ďalšej sezóne mu vedenie ponúklo miesto a v súčasnosti je náhradným brankárom. Do brány sa v súťažných zápasoch postaví len občas. Napriek tomu na tréningoch pravidelne zarezáva pôsobenie v kádri úspešného extraligového nováčika si užíva.
„Som vďačný za každú jednu minútu na palubovke. Nie je jednoduché postaviť sa do brány pred halou plnou známych ľudí, no keď počujem z tribún podporu a povzbudenie, všetok stres opadne,“ vyjadril sa Peter Mikuš, ktorý brankárske rukavice neplánuje zavesiť na klinec. „Futbal aj futsal chcem hrať, pokým mi to zdravie dovolí,“ uzavrel.
