Čadič (bazalt) z lomu nad Hajnáčkou sa hojne využíva v stavebníctve. Nájdete ho v chodníkoch, cestách, okolí železničných tratí. Je veľmi pravdepodobné, že sa v nich nachádzajú aj zafíry.
HAJNÁČKA. V opustenom lome nad vstupom do Kostnej doliny sa ozýval klopot kladív. V rozdrvenom bazalte bolo miestami badať lesklé zrnká. Na mieste označovanom za najvýznamnejšie karpatské nálezisko modrých drahokamov v bazalte sa pred pár dňami rozbehla pátračka po zafíroch.
S myšlienkou zorganizovať zaujímavé popoludnie, v ktorom sa v úlohe hľadačov predstavili odborníci na minerály z bratislavskej univerzity, prišiel amatérsky mineralóg Ladislav Oravec zo Šuríc.
Unikátne nálezy
Kostnú dolinu pozná ako vlastnú dlaň. Aj so zaviazanými očami by prišiel na miesto, kde sa mu pri troche šťastia a poriadnej dávke trpezlivosti zalesknú v dlani diamanty, označované za kamene múdrosti. Už viackrát sa tešil z cenného úlovku. Pred dvoma rokmi našiel v katastri obce Hajnáčka doposiaľ najväčší zafír, aký bol objavený v bazalte. Kráľ, ako ho nazval, je veľký 1,43 cm. No a zakrátko bol na svete ďalší rekord. Zhluk zafírov, veľký 1,6 cm, zaujal aj v Cambridgeskej univerzite.
Vzácny nález rozpútal v Novohrade zafírovú horúčku Čítajte Významná oblasť
Čadičový lom mineralógov z našej metropoly zaujal. Profesor z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Pavel Uher si nálezisko pozrel po prvýkrát. Zafíry z neho však dôverne pozná. Aj spomínaný zhluk má uložený na univerzite, pripravený na ďalšie skúmanie.
„Toto je skutočne významná európska lokalita a to nielen z hľadiska mineralógie, ale aj paleontológie. Veď už v polovici 19. storočia tu boli vykopané kosti tapírov a chobotnatcov. Časť z nich dodnes obdivujú v múzeách vo Viedni, Budapešti či Prahe,“ uviedol špecialista na minerály. Podotkol, že v roku 1997, práve počas paleontologického výskumu, prišiel za ním kolega Martin Sabol. „Paľo, pozri aký modrý minerál som našiel,“ s úsmevom spomenul Uher. Odvtedy je aj Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina terčom jeho záujmu. Objavy Ladislava Oravca v ňom záujem o túto oblasť ešte viac umocnili.
Mimoriadny význam náleziska neďaleko Fiľakova potvrdil aj Daniel Ozdín z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„V roku 2016 tu zavládla zafírová horúčka. Prichádzali zberatelia z celého Slovenska, no nič nenašli, prípadne nešlo o zafíry. Šťastie mal akurát Laco Oravec,“ povedal vtedy skúsený mineralóg. Vďaka nemu a jeho kolegovi Pavlovi Uherovi sa o zafíre Kráľovi dozvedela široká odborná i laická verejnosť nielen na Slovensku, ale aj za hranicami.
Vzácny nález v Hajnáčke vzbudil záujem v Anglicku Čítajte Drahokamy pod nohami
Zafír, vyskytujúci sa v bazalte v Kostnej doline pri Hajnáčke, bol po prvýkrát zdokumentovaný v roku 1899 mineralógom a geológom Júliusom Szádeczkym. Po sto rokoch bol zafír, síce len vyvetraný v sedimentoch, opäť nájdený. O jeho publicitu sa postaral profesor mineralógie na Univerzite Komenského v Bratislave Pavel Uher.
Doposiaľ najväčším zafírom v bazalte, ktorý bol v tejto lokalite objavený, je spomínaný modrý zafír Ladislava Oravca. Hajnáčka je aktuálne najvýznamnejšou lokalitou tohto drahokamu v Karpatoch. Spolu s opálom z Dubníka sú jedinými slovenskými drahokamami.
Bazalt, ktorý je známy aj ako čadič, sa hojne využíva v stavebníctve. Nájdete ho v chodníkoch, cestách, okolí železničných tratí. Je veľmi pravdepodobné, že sa v nich nachádzajú aj zafíry.
„Teoreticky je skutočne možné, že vzácne drahokamy sa nám povaľujú hocikde pod nohami,“ s úsmevom podotkol zanietený mineralóg Pavel Uher. Zafíry sa nachádzajú v láve, ktorá tuhla pri teplote 1200 stupňov Celzia. Tie z Cerovej vrchoviny sú približne 2 – 5 miliónov rokov staré.
