LUČENEC. Poetka, spisovateľka a prekladateľka Hana Košková vydáva knihy ako na bežiacom páse. V minulom roku je vyšli dve pre detského čitateľa. Tento rok už má na svojom konte ďalšiu s názvom Mlynárske povesti. „Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov nedostalo včas financie a muselo presunúť termín vydania z roku 2016 na rok 2017. V inom vydavateľstve mali peniaze načas, tak knižku vydali podľa plánu. Kniha, ktorá mala vyjsť koncom minulého roka, vyšla teraz. Takže sa zdá, že vychádzajú ako na bežiacom páse, ale nie je to tak. Knihu povestí som mala pripravenú už pred tromi rokmi,“ vysvetlila s úsmevom lučenecká autorka.
Materiál na jej tohtoročnú prvotinu pripravovala dlho. Navštevovala archívy, študovala zápisy, cechové knižky a upravovala texty. To všetko si vyžadovalo námahu a energiu. Chcela týmto spôsobom prispieť k zachovaniu spomienok na remeslo, ktoré postupne upadá do zabudnutia.
Podľa autorky by bola škoda, keby sa vytratilo ako drotárstvo, kolesárstvo, rukavičkárstvo, olejkárstvo či iné. „Podujala som sa oživiť príbehy, na ktoré by sa inak zabudlo. Bola by škoda, keby všetko zomlel vo svojich súkoliach čas. Chlieb máme na stole každý deň. Aj preto som chcela pod jeho kôrku dať niečo z dávnej minulosti,“ vyznala sa spisovateľka.
Bolo tu viac ako dvesto mlynov
Aj keď mlynárstvo už patrí minulosti, zostali príbehy, pesničky o mlynoch a mlynároch, príslovia i porekadlá. Nimi sa pri svojej tvorbe inšpirovala. Príbehy sú najmä z nášho regiónu. Čitateľ tu nájde veselé aj smutné historky.
„Tak je to aj v živote. Radosť a veselosť strieda tragédia. Aj v minulosti prežívali ľudia to, čo prežívame dnes. Charakternosť či lakomstvo sa nemení. Je v nás zakorenené. Žijeme v modernej uponáhľanej dobe, ale ľudskosť a neľudskosť sa nás držia rovnako,“ zamyslela sa Košková.
V našom regióne bolo v minulosti viac ako dvesto tradičných mlynov. Stavali sa na rieke Ipeľ i na iných vodných tokoch, skoro v každej dedine. Ľudia sa živili poľnohospodárstvom a múka bola najčastejšou surovinou na obživu.
„V mojom rodisku v Tuhári bol za dedinou mlyn, do ktorého som chodila so starkou a s otcom po med. Mali veľa včiel. Mlynár pán Valach, legenda zo starého mlynárskeho rodu, bol živou kronikou,“ spomenula autorka jeden zo zdrojov svojich príbehov.
Do mlyna chodievali ľudia nielen preto, aby si dali zomlieť zrno na múku či iné produkty. Odohrával sa tam aj spoločenský život. Mlyn, krčma, kostol boli na každej dedine spravodajským centrom. Mlynári boli vážení občania. Mali svoje cechy v ktorých sa združovali.
„Moja starká chodila na žatvy „na Maďare“ aj na Dolnú zem. A tam sa po večeroch rozprávali príbehy, prikrášľovali sa a zveličovali udalosti,“ zaspomínala na nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie.
Knihy jej vychádzajú aj v Braillovom písme
V knihe sa objavia povesti o zakáľačkovej pohrome, mlynárskom koláči, mlynárovom fúriku aj o zaľúbenom vodníkovi. „Keď som posielala rukopis do vydavateľstva Matice, kde kniha vyšla, riaditeľ pán Muntág sa potešil, pretože v povesťovej mape Slovenska ešte povesti o mlynoch nefigurovali,“ konštatovala spisovateľka.
Nadšený spoluprácou bol aj ilustrátor Miro Regitko, skvelý akademický maliar a známy umelec. Povesti sa mu podľa jeho slov dobre ilustrovali, lebo sú živé a originálne. „Sú určené pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť o mlynároch, o tragédiách, ktoré sa v mlynoch stali, o túžbach jednoduchých ľudí.“
V týchto dňoch dostala Hana Košková pozvanie na celoslovenské Dni detskej knihy. Na trojdňovom podujatí zabodoval jej Repujúci grep ako najkrajšia kniha zimy na Slovensku. „Potešilo ma to. Nedávno ma prekvapila aj správa, že sa moje knižky vyskytujú v Braillovom písme. Takže i nevidiaci majú možnosť prečítať si ich,“ neskrývala svoje nadšenie.
V Brezničke chystajú jubilejný majáles Čítajte Úspechy ju posúvajú vpred a napriek veku, kedy jej rovesníci pomýšľajú na rôzne choroby, ona neustále na niečom pracuje. „Nezabudla som ani na poéziu. Ani na detskú tvorbu a dokonca mám v počítači i preklad ruského rozprávkového príbehu pre deti. Do jesene ho musím dokončiť. Práce je dosť. Pribúdajú i knihy na recenzovanie, ktoré mi posielajú autori a vydavatelia. Najdôležitejšie je zdravie a chuť do písania a, samozrejme, dobré nápady,“ podotkla energická žena, ktorá sa na nedostatok síl, tvorivosti a inšpirácie sťažovať naozaj nemôže.
