LUČENEC. V textoch opisujúcich nielen Novohrad v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia sa neustále opakovali narážky alebo priama kritika alkoholizmu medzi ľudom. Išlo o texty z pier farárov, učiteľov aj bežných ľudí. Objavovali sa dokonca hlasy volajúce po zavretí krčiem aspoň počas niektorých dní minimálne v nedeľu.
Jedným z najväčších kritikov alkoholizmu bol Samuel Činčurák. Písal nielen o tom, ako to bolo s alkoholizmom v rakúsko-uhorskej armáde, ale opísal aj to, ako sa do nemoty dokázal spiť rakúsko-uhorský cisár. Jednotlivé texty na svetlo sveta dnešnej doby prináša Mišo Šesták, vďaka svojmu úspešnému projektu Stretnutie priaznivcov regionálnej histórie.
Vďaka svojej činnosti sa Šesták prostredníctvom rôznych autorov dostal k mnohým zaujímavým témam a jednou z nich bol práve alkoholizmus. „Pravdupovediac, viackrát sa mi v hlave vynorila otázka, či to títo páni nepreháňali, či problém nezveličovali. Či ich pohľad nevyplýval z prílišnej náboženskej horlivosti,“ priblížil Šesták. Až kým sa mu do rúk nedostala kniha doktora Alojza Churu Slovensko bez dorastu.
Dotazník priniesol šokujúce výsledky
Lekár na vzorke 130 000 školských detí zisťoval, ako to je s alkoholom, a okrem iného sa zaoberal otázkou, koľko z týchto detí dostávalo alkohol v čistej forme a koľko na „prilepšenie“ do čaju. „Chura robil výskum vo februári 1933, kedy prostredníctvom školského referátu a školských inšpektorátov rozoslal 130 000 dotazníkov do slovenských, maďarských a nemeckých ľudových a čiastočne i meštianskych škôl na celom Slovensku,“ vysvetlil Šesták.
Dotazníky vyplňovali čiastočne deti s kontrolou rodičov a učiteľov a čiastočne učitelia. „Koncom februára boli dotazníky vrátené už vyplnené, čo mi zvlášť treba vyzdvihnúť ako efekt dobrej vôle, účinnej podpory a autority nebohého Ferdinanda Píseckého. Pre nedostatok finančných prostriedkov dlho sme sa pokúšali dotazníky štatisticky spracovať ručne, v domácej réžii na klinike – čo bol jeden z dokumentov biedy štátom dotovaných vedeckých ústavov a pracovníkov – kým sme nepoznali neplodnosť takejto námahy.“
Turisti chystajú skvelú akciu, trasy sú rôzne Čítajte Dotazníky nakoniec spracoval Štátny štatistický úrad v Prahe. V plnom rozsahu bolo možné spracovať odpovede zo 114 053 dotazníkov.
V dotazníku boli okrem iných aj otázky, či „vyšetrované školské deti dostávajú vypiť si piva, vína, pálenky a iného. Ďalej, aby boli podchytené aj tie deti, ktoré aj v čaji alebo len v čaji dostávali alkoholický nápoj, bola položená iná otázka, či dostávajú do čaju víno, rum, pálenku alebo iné. ...
Z uvedených 114 053 školských detí nedostávalo piť nijaké alkoholické nápoje len 81,34 % školských detí, ale v čaji nedostávalo alkoholické nápoje len 70,03 % detí. Prakticky možno teda konštatovať, že 30 % školských detí dostávalo, a niet príčiny o tom pochybovať, že i naďalej dostáva požívať alkoholické nápoje. Je to stav veľmi smutný.“
Rozmeňme si ešte Churov výskum na drobné. „Najviac detí dostávalo piť víno a to až 12,32 percent, pivo dostávalo piť 3,05 percent, rum 0,20 percent, pálenku 0,43 percent, iný alkoholický nápoj 0,23 percent a alkoholický nápoj bez údaja dostávalo 2,19 percent detí.“
Zaujímavé je aj rozdelenie podľa národností: „Zo 65 079 školských detí slovenskej národnosti nedostávalo piť alkoholické nápoje len 81,83 percent, ale v čaji nedostávalo piť alkoholické nápoje už len 57,63 percent, teda zo slovenských detí skoro polovica, až horentné procento, t. j. aspoň 41,96 percent, dostáva požívať alkoholické nápoje. Keď som v prvom diele a predošlých statiach dôvodil, že mnoho a urýchlene treba konať a neustávať konať v záujme slovenského dieťaťa, tak práve uvedené percentá to znova veľmi potvrdzujú.“
