PRÍBELCE. Zvonica bola v minulosti neodmysliteľnou súčasťou koloritu každej obce. Nahrádzala miestny rozhlas. Oznamovala požiar, svadbu ale aj odchod niekoho z obyvateľov na druhý svet. Zvony zneli na oslavu aj na odprevadenie na poslednej ceste.
Rokmi zvonárov nahradili elektrické zvonice. O to väčšou vzácnosťou sú dnes tie, ktoré si zachovali svoju autentickosť. V Príbelciach sa hrdia dokonca tromi pôvodnými zvoničkami. „V minulosti sme boli tri samostatné obce a každá mala svoju zvonicu. Horné Príbelce, Dolné Príbelce a Príkľak už dnes tvoria jednu obec, a tak nám zostali tri zvoničky,“ objasnila etnologička a obyvateľka Príbeliec Zuzana Balážová.
Dve zvonice zrekonštruovali
Dve zvonice sa už podarilo zrekonštruovať a stali sa zaujímavými dominantami obce. „Získali sme na to dotácie. Samozrejme, určitú časť sme museli kofinancovať,“ priblížil starosta obce Tibor Čierny.
Drevená zvonička, ktorú nazývajú aj dolná, bola zrekonštruovaná za 5 900 eur. „Päťtisíc bola dotácia, zvyšok sme zaplatili z vlastných zdrojov. Horná kamenná zvonica nás stála 1 600 eur a z dotácie sme získali 3 400 eur,“ ozrejmil starosta.
Tretiu sa zatiaľ obnoviť nepodarilo, no starosta verí, že časom sa podarí opraviť aj tú.
Na zvoničkách sa naposledy symbolicky zazvonilo pri ukončení rekonštrukcie. „Už chlapi nevedia zvoniť. Je to kumšt. Zvoniť len tak sa dá, ale aby na jednej strane udrelo srdce zvona dvakrát a na druhej len raz, to už nie je také jednoduché,“ povedal starosta, ktorý si to už mal možnosť vyskúšať a ako priznal, nedarilo sa mu.
Zvonenie bolo hotovým umením. Bolo treba nielen poznať signály, ale ich aj správne vedieť zazvoniť. Keď boli na kostole tri zvony, oznamovali úmrtie podľa veľkosti. Keď zaznel najväčší, obyvatelia vedeli, že zo sveta odišiel muž. Stredný znamenal úmrtie ženy a ten najmenší smrť dieťaťa. Zvonenie na úmrtie muselo znieť inak ako hlásenie požiaru.
