HRADIŠTE. Zborník zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie v Hradišti, ktorý je výsledkom práce nadšencov okolo Miša Šestáka, je studnicou zaujímavých informácií z rôznych oblastí.
Jedným z autorov, ktorých príspevok sa v zborníku objavil je aj Juraj Laššák. Zaujal ho život a pôsobenie farára a bojovníka za povznesenie slovenského ľudu Andreja Rojka (1824 Liptovská Sielnica – 1907 Lom nad Rimavicou). „Bol to vzdelaný, politicky rozhľadený a kultúrny bojovník za povznesenie slovenského ľudu. Okrem slovenčiny, latinčiny a maďarčiny ovládal aj jazyk francúzsky, nemecký, český, chorvátsky, poľský a ruský. Štátnou a cirkevnou vrchnosťou bol považovaný za buriča,“ uviedol Laššák.
Zakladal bratstvá striedmosti
Po skončení bohosloveckých štúdií v Rožňave pôsobil ako kaplán postupne v Hodejove, Dubovci, Litke, Polomke, Szilasi, Veľkej Suchej, Ožďanoch, Divíne a Starej Haliči. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, Tisovci, Lome nad Rimavicou, Podkriváni, Šoltýske a opäť v Lome nad Rimavicou.
„Už krátko po svojom vysvätení a počas pôsobenia na vyššie vymenovaných dedinách, sa Andrej Rojko stretával so spoločenským neduhom, ktorým bol alkoholizmus. Slováci nemali nikdy k alkoholu ďaleko, ale práve v tomto období sa alkoholizmus stal závažným spoločenským problémom. Andrej Rojko sa iniciatívne zapojil do hnutia, ktoré poznáme pod názvom Spolky miernosti. Rojko vidiac, že alkohol ožobračuje slovenské rodiny, stal sa ich aktívnym podporovateľom a vo farnostiach, kde pôsobil, zakladal bratstvá striedmosti. Členovia bratstva sa prísahou zaviazali, že sa budú chrániť opitosti,“ opísal vo svojom príspevku autor.
V rokoch 1860 až 1864 bol farárom v Tisovci. Bolo to obdobie, kedy vtedajšia slovenská katolícka aj evanjelická inteligencia spoločne vyvíjala snahu za autonómiu tzv. slovenského Okolia v rámci Uhorska. Jednou z vedúcich osobnosti tohto pohybu bol právnik a publicista Štefan Marko Daxner z Tisovca.
„A hoci snaha o autonómiu vyšla naprázdno, vyvrcholením úsilia bolo v roku 1863 založenie Matice slovenskej a vznik troch slovenských gymnázií – evanjelických v Revúcej (1862) a v Martine (1867) a nižšieho katolíckeho v Kláštore pod Znievom (1869). Rojko sa pripojil. Organizoval zbierky na založenie Matice slovenskej aj katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, takže jeho meno nájdeme tak medzi 126 zakladajúcimi členmi Prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, ako aj medzi zakladateľmi Matice slovenskej (pod por. č. 198). ...
Andrej Rojko nemohol mlčať, keď boli neskôr všetky tri gymnázia uhorskou vládou zrušené. Revúcke a v Kláštore pod Znievom v roku 1874 a martinské v januári 1875. V roku 1875 bola zrušená aj Matica slovenská. Diela, ktoré Rojko pomáhal vybudovať, boli zničené.“
