LUČENEC/ B. BYSTRICA/B. ŠTIAVNICA/ZVOLEN. V Banskobystrickom kraji sme sa tentoraz pozreli na úspešných športovcov z kategórie starších, ktorí nezaháľajú a stále sú aktívni.
V kondícii sa udržuje futbalom aj behaním
Už ako šesťročný si na trávniku i klzisku začal budovať druhý domov. Po čase na hokej zanevrel a svoje športové srdce venoval iba futbalu. Dnes už čoskoro 53-ročný Lučenčan Pavol Filčík sa na ihrisku stretáva už aj s vnukmi svojich niekdajších spoluhráčov a môže sa pochváliť kondičkou, ktorú by mu mohli závidieť mnohí rovesníci.
K futbalu ho priviedol otec Pavel, po ktorom zdedil aj lásku k športu. Práve on bol do svojich posledných chvíľ Pavlovým najväčším fanúšikom aj kritikom. „Otec a mamina, a neskôr aj manželka, v rodine vytvorili pravidelný rituál. V sobotu alebo nedeľu sme na žiadne výlety nechodili, pretože sa hral futbal. Bol to náš rodinný sviatok,“ povedal Pavol Filčík. Rituál sa u Filčíkov dodržuje dodnes, futbal je po rodine na druhom mieste.
Športové talenty: Bikinárka Ďubeková ako nástupkyňa Trajteľovej Čítajte Roky žiackych kategórií si odkrútil v Lučenci – Opatovej. Popri povinnostiach stredo-školáka reprezentoval dorast Zvolena v druhej dorasteneckej lige. Ako sedemnásťročný už hral za mužov druhú federálnu ligu a neskôr aj federálnu divíziu. Sľubne rozbehnutú kariéru futbalistu však vymenil za úlohu manžela a otca. Napriek tomu na futbal nezanevrel a ostal mu verný na krajskej a okresnej úrovni.
„Hral som za Lučenec, Poltár, Kalinovo, Tomášovce či Záhorce. Stále som sa ale vracal do Cinobane, s ktorou som spojil väčšinu svojho futbalového života. S prestávkami som na krásnom cinobanskom trávniku strávil približne desať rokov,“ priblížil futbalista, ktorý si obúval aj halovky, a tak sa ako hráč niekdajšieho 1. HFC – futsalového klubu Lučenca – môže pochváliť ziskom Slovenského pohára.
Pavlovi počas dlhej kariéry prischli kapitánske povinnosti. Tie si momentálne svedomito plní v Podrečanoch (6. liga ObFZ Lučenec), kde s rešpektom v kabíne problém nemá. „Vekový priemer hráčov Podrečian bol vlani 38 rokov. V tíme sme všetci kamaráti, ktorí si už spolu čo-to odohrali, takže sa rešpektujeme navzájom,“ vysvetlil Pavol.
Vzájomnú úctu si na trávniku prejavujú aj s protihráčmi, do súbojov tak vždy idú tvrdo, ale s rešpektom. „Výnimkou sú mladší, ktorí sú o dosť dravejší, rýchlejší a väčšine už prekáža môj vek. So staršími súpermi sa mi to ale nestáva. V okrese a kraji hrám už dlhé roky, takže sa všetci poznáme a sme priatelia. Bol som síce futbalový búrlivák, ktorý nevedel prehrávať, no dnes sa už zvyknem na sebe zasmiať, že poznám tváre skoro všetkých fanúšikov v okrese a vždy zaregistrujem, keď na zápase niektorí chýbajú.“
Pavol onedlho oslávi 53 rokov. Kým jedni si v jeho veku užívajú futbalový dôchodok, aktívny Lučenčan každý víkend bez problémov odohrá 90 minút. V kondícii sa udržuje aj behaním. Dva či trikrát do týždňa odbehne až osemnásť kilometrov. „Vo forme sa treba udržiavať stále. Tak ako svoju rodinu, milujem aj futbal. Preto s futbalom neplánujem skončiť, kým na to budem mať. Máme ročného vnuka a dúfam, že mi forma vydrží dovtedy, kým si spolu aspoň minútu nezahráme,“ uzavrel Pavol Filčík.
Aktívny ako hráč, ale i organizátor
Meno Ján Bosák je vo Zvolene známe najmä v spojení s futbalom. Bývalý futbalista stále aktívne hráva malý futbal, navyše sa angažuje aj v organizačných štruktúrach. Bosák stále hráva Ligu 40+ v malom futbale za svoj tím Boxo Utd. 56. „Okrem toho hrávam klasický futbal za Sliač, sme účastníkmi ligy nad 35 rokov v okrese Zvolen a Banská Bystrica,“ doplnil Ján Bosák.
