RIMAVSKÁ SOBOTA. Je ich štrnásť, sú z kože a všetky boli vyrobené pred vyše sto rokmi. Koženým kapsám, ktoré sú v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote (GMM) predmetom tohto mesiaca, čas na kráse neubral. Návštevníci ich tu môžu obdivovať do konca júna.
„Sú oblého obdĺžnikového tvaru s preložením. Vyrobili ich okolo roku 1900,“ informovala etnologička Ľudmila Pulišová s tým, že podľa známeho etnografa a muzeológa Andreja Polonca používali tento typ káps pastieri kráv a svíň, tiež roľníci, furmani a poľovníci prevažne na južnom Slovensku.
Kapsy, ktoré múzeum získalo postupne v 60., 70. a 80. rokoch 20. storočia sú bohato zdobené. „Zaujmú geometrickým dekórom, koženými strapcami a otláčaním drevených foriem, väčšinou s poľovníckym a pastierskym motívom. Na jednej je vyobrazený uhorský štátny znak,“ ozrejmila Pulišová.

Len v prípade troch káps je s isté, kto ich vyrobil. Zaujímavosťou je, že formy zhotovoval aj medovnikár. „Na jednej je signatúra: „KLIMO PÁL, BESTERCZEBÁNYA“. Pavol Klimo pracoval v rokoch 1870 - 1906 v známej remenárskej dielni v Banskej Bystrici. Kapsy zdobil aj pomocou foriem, ktoré pre neho zhotovoval medovnikár z Banskej Štiavnice,“ priblížila etnologička a pokračovala: „Zaujímavosťou je, že drevené formy s takmer rovnakými motívmi používal aj remenár – brašnár Soma Jeszenszky, ktorý pravdepodobne koncom 19. a začiatkom 20. storočia pôsobil v Rimavskej Sobote. Jeho výrobky možno identifikovať podľa signatúry: „JESZENSZKY SOMA, RIMASZOMBAT“. Nachádza sa na dvoch kapsách v našom zbierkovom fonde.“
Každá kapsa slúžila niekomu inému, mala špecifické prvky. Vyrábali ich remenári, brašnári aj domáci výrobcovia. Šili sa z hovädzej kože, ktorú predtým opracoval garbiar. Mala obdĺžnikový alebo štvorcový tvar, s otvorom často krytým preložením.
„Najčastejšie ich zdobili razeným dekórom, kovovými plieškami a koženými aplikáciami. Ústredným motívom je v mnohých prípadoch vyobrazenie, zhotovované otlačením drevených foriem do vlhkej kože v remenárskom lise,“ ozrejmila etnologička.

Kožená kapsa bola kedysi neodmysliteľnou súčasťou odevu pastierov, drevorubačov, uhliarov, hájnikov, furmanov, hutníkov či podomových obchodníkov. „Slúžila predovšetkým na prenášanie potravín, ktoré sa v nej dali uschovať aj na dlhšiu dobu. Tiež sa v nej prenášali menšie predmety.“
Podľa výzdoby kapsy sa dal určiť spoločenský status alebo zamestnanie jej majiteľa. „Hájnici mali na nich vyobrazené jelene a strom, poľovníci zase rôzne poľovnícke motívy. Na pastierskej kapse nechýbali výjavy z pastierskeho života. Kapsa baču bývala zdobená razením, bronzovými ozdobami, strapcami, prípadne starými vojenskými gombíkmi,“ zakončila Pulišová.