LUČENEC. „Ani vo sne by som nepovedal, že raz budem odkázaný na pomoc cudzích ľudí. Žiaľ, život prinesie rôzne situácie. Niekedy musí ísť ostych bokom,“ hovorí so smútkom v hlase Lučenčan Jaroslav Rusnák. Jeho rodina je už dlhší čas odkázaná len na jeho invalidný dôchodok. On sám, napriek podlomenému zdraviu, nezaháľa. Do biedneho rodinného rozpočtu prispieva aj pár eurami, ktoré zarobí rozvozom jedla. No ani to nestačí na pokrytie nevyhnutých výdavkov. Pred pár dňami sa už situácia stala neúnosnou. Vypli ich od elektriky.
„Manželka aj s deťmi odišli k príbuzným. Je to pre mňa traumatizujúce, pretože ich vídam v týždni len pár hodín. Okrem toho tam nemôžu zostať nastálo. Bez pomoci dobrodincov sa nám túto nelichotivú situáciu skutočne nepodarí rozlúsknuť,“ poťažkal si Jaroslav.

Kým manželka Monika pracovala v zahraničí, rodina fungovala. Náročná práca sa jej však podpísala na zdraví. „Platničky medzi stavcami sa jej vydrali. Začala chodiť po nemocniciach. Ďalej to už v cudzine nemohla ťahať,“ ozrejmil otec dvoch školopovinných detí.
Mesačný rozpočet Rusnákovcov je biedny. Jaroslav je na polovičnom invalidnom dôchodku. Dostáva 120 eur. Dve hodiny denne rozváža obedy. Za prácu na dohodu má mesačne 70 eur. „Manželka nemá žiadny príjem. Dokonca nedostávame ani rodinné prídavky, pretože kým pracovala v zahraničí, poberali sme ich odtiaľ,“ vysvetlil zlomený muž. „Nech sa snažíme akokoľvek ušetriť, so 190 eur na mesiac štyria ľudia nevyžijú,“ podotkol.
Nežili na vysokej nohe, snažili sa prežiť z mála a hlavne bez dlhov. „Kým boli do domácej kasy dva príjmy, ešte sa to dalo zvládnuť. Dnes už 100 eur za elektriku nedokážeme platiť. Dlžoba narastala, a tak nás pred dvoma týždňami vypli. Máme už štyristoeurový nedoplatok,“ vyratúva hlava rodiny. Problémom je aj stará stavebná prípojka. „Po novom už musí byť pred bránou. My ju máme pri dome. Na vybudovanie novej prípojky sú potrebné výkopové práce. Dom máme od brány dosť vzdialený, okrem toho terén je nerovný. Predpokladám, že to vyjde okolo 800 eur. No a to je už pre nás nepredstaviteľná suma.“

Jaroslavove dni sú smutné. Keď príde domov, nevítajú ho deti ani manželka. Večer sedí po tme. „Premýšľam, čo s nami bude. Žiaľ, peniaze vedia narobiť veľké problémy, najmä, ak ich niet. Ja som kvôli nim prišiel o rodinu,“ smutne zakončil.