UTEKÁČ. Dobrovoľníci sa nezdávajú. Projekt, ktorý realizovali s v spolupráci s Nórskym jeleniarskym centrom Svanoya a švédskym sponzorom Warmlands Moose Park Ekshärad sa síce skončil, ale oni v snahe vrátiť do slovenskej prírody zviera, ktoré tu pred približne tristo rokmi malo svoj domov, pokračujú.
Zvykajú si na seba
Pred pár dňami k losovi Lukeovi, žijúcemu v zvernici nad Utekáčom, pribudla Lotyška Maija.
Dobrovoľníci zachraňujú most, ktorý podľa úradov neexistuje Čítajte „Ročnú losicu sa nám podarilo získať z lotyšského národného parku Gauja. Vybrali sme sa po ňu pred troma týždňami. Momentálne si s Lukeom na seba zvykajú. Prijal ju milo. Preskúmali terén a veríme, že do jesennej ruje sa skamarátia,“ priblížil Stanislav Bytriansky, predseda občianskeho združenia ŽITO.
Chovateľ verí, že tu na svet privedie mláďatko.
Utekáč nie je jediným miestom na Slovensku, kde chovajú losy. Typické severské zvieratá nájdete aj v zveroparku v Revišskom Podzámčí pri Žarnovici.
Minuloročný rozruch
Minul rok sa o rozruch postaral párik losov žijúcich v uznanej zvernici Sekcia v katastri obce Látky.
Lotyš Merg a Švédka Embla tu žili vyše roka. Po májovej povodni, ktorá poškodila oplotenie, ušli.
Vďaka špeciálnym obojkom s GPS vedeli výskumníci o každom ich kroku. Zvieratám sa spočiatku darilo veľmi dobre. Samica dokonca vo voľnej prírode priviedla na svet svoje prvé mláďatko.
„Embla bola v tom čase vo výbornej kondícii a zdalo sa, že pobyt vo voľnej prírode znášajú aj s Mergom veľmi dobre,“ spomína Bystriansky.
Po čase sa výskumníkom Embla ukázala, dokonca sa nechala odfotiť a asi pol hodinu sledovať. No bola už bez mláďaťa a mala zranenú prednú nohu. Potom prišiel smutný koniec.
„Prostredníctvom GPS signálu z obojku sme zistili, že Embla sa už tretí deň nehýbe. To neveštilo nič dobré. Moje obavy sa napokon potvrdili. Zabil ju medveď,“ dodal smutne Bystriansky a pokračoval: „Pre nás to bola obrovská strata, keďže losy, o ktoré sa staráme, sú našou srdcovkou. Veríme, že po stáročiach sa toto zviera, ktoré naši predkovia v čase hladomoru vykynožili, stane opäť súčasťou našej prírody.“
V Klenovci tkali deň aj noc, urobili rekord Čítajte Smútok zo smrti losice sa miešala s nádejou, že Merg bude v poriadku a prípadne objaví jednu z losíc, ktoré k nám sporadicky prichádzajú z Poľska.
„Bolo obdobie ruje. Merg raz a pol obišiel celú Chránenú krajinnú oblasť Poľana. Losicu sa mu nepodarilo nájsť, no objavil obe veľké vodné nádrže v teritóriu – Hriňovskú aj Málinskú priehradu. Napokon sa objavil na dvore horárne Trnavy pri Dúbravách, kde zrejme hľadal útočište,“ podotkol chovateľ.
Ani Mergov „výlet“ sa neobišiel bez nepríjemných následkov. Odniesli si to jeho nohy, ktoré mu dohrýzli vlci.
V horách úradujú predátori
Embla nechýbala len sľubne rozbehnutému projektu, ale aj chovateľovi.
„Sledovať divo žijúce zviera vo voľnej prírode je snom každého výskumníka. O to väčším, keď zviera akceptuje jeho prítomnosť. Embla bola výnimočná. Ku mne bola veľmi priateľská, ba až nežná. Nikdy, ani z roztopaše alebo inej príčiny, ma neohrozila. Veľmi som si ju obľúbil a jej smrť som prežíval podobne ako stratu blízkej osoby,“ povedal vtedy Bystriansky.
Mrzí ho, že pre veľký počet medveďov a vlkov sa u nás losy ešte neudomácnili tak ako v Rakúsku, Poľsku, Nemecku a Česku.
„Dokonca aj Ukrajina sa snaží zvýšiť ich počet,“ zdôraznil. Mrzí ho, že rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva, vrátane štátnej ochrany prírody, majú k projektu vlažný postoj.
„Čakali sme viac podpory, pretože ide o zviera, ktoré je naším pôvodným druhom,“ zakončil.
