HRUŠOV. Pred piatimi rokmi to bola len debata o typickom slovanskom jedle, ktoré je väčšinou spájané s rázovitou dedinou vo Veľkokrtíšskom okrese. Dnes je to storočná pec na kolesách a lepníky rozvoniavajúce na festivaloch v rôznych kútoch našej krajiny. Cesnakové, lekvárové či tvarohové, všetky sú vynikajúce.
„Na jednom stretnutí v Stupave prišla reč na hrušovské lepníky. Vraj sú skvelé a ľudia na ne stoja v radoch. A tak slovo dalo slovo a začali sme sa obzerať po peci,“ vysvetľuje Ján Fašang a ukazuje na kamennú pec na prívesnom vozíku. „Má vyše sto rokov. Kedysi taká stála v každom hrušovskom dvore. Ľudia si chleba piekli doma,“ ozrejmil.
Pec na kolesách
Staručkú pec rozobrali, postavili na nadstavec, špeciálne upravili vlečku. Na cestu pribalili značné množstvo múky, droždia aj varených zemiakov.
Šikovné ženičky sa okolo stola zvŕtali jedna radosť. Cesto sa miesi výlučne ručne.
„Keby sa to robilo strojom, už by to nebol náš tradičný pokrm,“ podotkol Ján, ktorý pracuje ako inštruktor v autoškole.
Lepník sa voľakedy v Hrušove piekol spolu s chlebom. „Predtým, ako gazdiná upiekla chlieb, odštipla z cesta a vložila ho do pece. Podľa toho, ako sa tento kúsok upiekol, vedela, či je pec dobre vykúrená. No a to je vlastne lepník,“ priblížil šikovný mladík.
Cárske sídlo na Gemeri je spojené s veštbou aj záhadným závetom Čítajte V Hrušove sa tristoročný recept na lepníky dedí z pokolenia na pokolenie. Ján tvrdí, že najväčší záujem je o cesnakové.
„Môžu byť slané aj sladké. Keď sa upečú, potrú sa roztopeným maslom. Potom sa môžu trochu posoliť a natrieť cesnakom. Kto má rád sladké, tak si ich potrie slivkovým alebo čerešňovým lekvárom.“
Zvykne sa robievať aj tvarohovo-zemiaková zmes, ktorá sa natrie na lepník ešte pred pečením. Keď sa pochúťka upečie, potrie sa maslom a posype škoricou alebo vanilkou.
Partia z Hrušova a jej lepníky nechýbala ani na minulotýždňových Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Na chýrnom festivale nebola po prvýkrát.
„Za tri dni tu minieme približne 130 kilogramov múky a 70 kúskov droždia. Zemiaky si už nosíme uvarené. Držíme ich v chladničke. Koľko treba, toľko sa nastrúha,“ vyratúva Ján.
Z pece sála teplo. Je v nej do 500 stupňov Celzia. Krojovaná Hrušovčanka z nej zakrátko vyberá pochúťku, ktorá rozvoniava široko-ďaleko. A niet toho, kto by nechcel ochutnať.
