CINOBAŇA. Skláreň v Katarínskej Hute bola v minulosti zdrojom obživy celej doliny. Aj keď závod stále funguje, svoje zlaté časy má dávno za sebou. Pamätníci, ktorých rodiny boli po celé generácie úzko späté s tunajšou výrobou skla, už len smutne spomínajú.
„Voľakedy to tu žilo. Práca bola síce náročná, ale ľudia boli dobrí. Mali sme svoj kultúrny dom, sklárske učilište, Huta rozkvitala. V sklárni robilo 500 ľudí,“ zhrnula Anna Špaková, ktorá v sklárni odpracovala viac ako 30 rokov.
Zamestnávatelia sa o robotníkov starali
Z rozprávania starých sklárov si uchovala mnoho príbehov. Napríklad aj o tom, ako pred vojnou do obce prichádzali nemeckí majstri. Mnohí sa tu usadili. O tunajších robotníkov sa príkladne starali. Rodinám zabezpečili drevo, bývanie a všetko potrebné.
„Robili to preto, aby sklári nemali starosti, neničili si ruky rúbaním dreva. Každé poobedie museli spať. Mali sa venovať len svojej práci,“ priblížila Špaková.