FIĽAKOVO. Tridsaťjedenročný rodák z Fiľakova, žijúci v Bratislave, si koncom júna premiérovo vyskúšal unikátny 24-hodinový maratón pod názvom 24H Slovakia Ring Cycling Race.
Na okruhu Slovakia Ring v obci Orechová Potôň strávil neuveriteľných 15 hodín (presne 15 h 21 m 33 s), počas ktorých odšliapal takmer 456 kilometrov. To všetko zvládol aj napriek faktu, že na cestný bicykel si po prvýkrát vysadol len 22 dní pred maratónom.
Boj v hlave
Marek sa o vytrvalostných cyklopretekoch dozvedel od strýka, ktorý si vlaňajší ročník odjazdil ako sólista.
„Bol som sa tam pozrieť. Zvuk kolies na super hladkom asfalte pretekárskeho okruhu ma doslova opantal. S foťákom na krku sa mi zdalo úžasné jazdiť dookola 24 hodín. Až natoľko úžasné, že som sa prihlásil na ďalší ročník a kúpil si cestný bicykel,“ začal člen cyklistického oddielu FTC Fiľakovo.
Hoci väčšinu svojho jazdeckého života strávil na horskom bicykli a náročnom prírodnom teréne, vysoko nastavenej latky, ktorú mal pokoriť na dovtedy neznámom cestnom bicykli, sa nezľakol.
„Predtým som absolvoval dve 24-hodinovky na MTB, kde sme ale štartovali vo dvojici. To sa so sólo pretekmi nedá porovnať. Keď jazdíš v tíme, tvoj kolega odjazdí 2 – 3 hodiny, kým ty môžeš v pokoji spať. Ak chce pauzu sólista, musí zaspať s tým, že ho súperi predbiehajú. Je to boj v hlave. Počas celých 24 hodín,“ opísal 31-ročný marketér.
Rodičia ako podporný tím
Úvodné kolá prebehli rýchlo. Marek si po hodine uvedomil, že prvých 60 minút pedáloval priemerne 40-kilometrovou rýchlosťou. Po troch hodinách sa ozval hlad. Keďže otvoriť proteínovú tyčinku jednou rukou nedokázal, musel si dať nútenú prestávku. Tú si neskôr zopakoval aj pre defekt.
„Mal som šťastie, že som mal so sebou podporný tím – mojich rodičov, ktorým touto cestou ďakujem. Pravidelne mi vymieňali bidony a nosili k trati jedlo, čo mi ušetrilo kopec času a energie. Zísť z trate do boxov, naplniť si fľaše, prichystať jedlo a dostať sa naspäť na trať by ma stálo možno päť minút. Takto som zvykol zastať len na pár sekúnd.“
Stále počítal
Hygienické pauzy spájal s dlhšou zastávkou, napríklad kvôli defektu alebo jedlu. Problém ale nastal v noci.

Intenzívne pršalo a teplota klesla na 10 stupňov. Marek musel pre návštevu toalety zastaviť asi každé štyri kolá. Dážď mnohých účastníkov odradil. Fiľakovčan v ňom premočený odjazdil 170 kilometrov.
„Stále som počítal. Počet kôl, kým pôjdem najbližšie na WC. Prerátaval som si priemernú rýchlosť po každom kole. Počítal som, koľkí pretekári ma v danom kole obehli a koľkých som obehol ja. Rátal som do sedemnásť na každej zákrute. Sedemnásť záberov je 50 metrov a po 50 metroch som vždy zaradil ťažší prevod. A počítal som, samozrejme, aj počet kilometrov. Okolo tretej v noci som ich mal už 300. Zo všetkého najťažšie sa počítali hodiny do konca maratónu,“ opísal mladý cyklista.
Dážď sa okolo štvrtej ráno zintenzívnil a Marek si tak doprial dvojhodinový spánok na zemi v boxoch. Po „výdatnom“ oddychu si znovu vysadol na bicykel.
Cieľovou čiarou na ráfiku
Odhodlaného cyklistu okrem spomenutého defektu či počasia potrápilo aj sedlo, na ktorom do maratónu neodjazdil dostatok kilometrov. Výsledný čas mu mierne pokazil aj nečakaný pád.
„Asi dve hodiny pred koncom som jazdil s vedúcim sólistom Michalom Švecom. Mal rovnaké tempo ako ja, ale v nohách o 250 kilometrov viac. V jednom momente som spravil jazdeckú chybu a priblížil sa k nemu bližšie, ako som chcel. Volil som kontrolovaný pád, keďže som nechcel zhodiť aj jeho. Našťastie som po tvrdom pristátí mohol pokračovať ja a aj bicykel. V poslednom kole som asi dva kilometre pred koncom dostal defekt. Koleso bolo každým metrom mäkšie a mäkšie. Chcel som byť konečne v cieli, aby som doň nemusel prísť pešo. Cieľovú čiaru som prešiel v podstate už na ráfiku,“ povedal Fiľakovčan, ktorý si spomedzi 56 jednotlivcov vyjazdil 13. miesto.
Plánuje ďalšie
Podarilo sa mu dosiahnuť doslova nadľudský výkon. Nevšedný športový zážitok mu natoľko učaroval, že 24-hodinové preteky teraz odporúča cyklistom všetkých výkonnostných kategórií. On sám sa chystá na ďalšie.

„Sólisti siahnu na svoje dno a prekonajú sami seba. Cyklisti v štafetách si zase odjazdia svojich pár hodín a zvyšok času ich čaká grilovačka, dobrá hudba a zábava v boxoch. V podstate je to taký letný festival, kde si aj zabicykluješ. Určite to nebola moja posledná 24-hodinovka. Niečo podobné sa jazdí aj na mojom obľúbenom okruhu Nürburgring, takže budúci rok možno pôjdem tam,“ dodal Marek Cibuľa.