RIMAVSKÁ SOBOTA. Včerajší večer bol z pohľadu astronómov a milovníkov vesmíru skutočne mimoriadny. Ľudia na celom svete pozorovali úplné zatmenie Mesiaca a veľkú opozíciu Marsu. Pohľad na nočnú oblohu, s Mesiacom a Marsom súčasne, mnohých fascinoval. Aj brány rimavskosobotskej hvezdárne boli otvorené dokorán. Na streche čakal na záujemcov o vesmírne divadlo veľký ďalekohľad v kupole a štyri menšie. Žiaľ, počasie napokon návštevníkov pripravilo o výnimočný zážitok.
Ľudia sa o úplné zatmenie Mesiaca, ktoré bolo najdlhším v tomto storočí, živo zaujímali už pár dní vopred. No a v sobotu telefón v hvezdárni vyzváňal od skorého rána.
Vo Fiľakove chystajú špeciálnu Bunker tour Čítajte „Začiatok polotieňového zatmenia bol 19.14 hod. Čiastočné zatmenie sa začalo o 20.24 hod a úplné o 21.30 hod. Stred zatmenia, teda najväčšia fáza, bola o 22.22 hod., no a skončilo sa o 23.13 hod. Devätnásť minút po polnoci bol koniec čiastočného zatmenia a z polotieňa Mesiac vystúpil o 1.29 hod.,“ ozrejmil Pavol Rapavý, riaditeľ rimavskosobotskej hvezdárne s tým, že prví záujemcovia začali prichádzať už okolo šiestej popoludní, teda so značným predstihom. „Hodne ľudí tu bolo najmä okolo 19.30 hod., keď ešte bolo Slnko nad obzorom. Krátko predtým sme však museli pripravené ďalekohľady prikryť, pretože začalo pomerne husto pršať,“ podotkol riaditeľ, ktorého počasie sklamalo. Predpoveď pre Rimavskú Sobotu bola totiž priaznivejšia. „Dúfal som, že to vydá a urobíme pár pekných fotografií. Chcel som dopriať návštevníkom vidieť spomínané mimoriadne úkazy.“
Napriek tomu, že vonku pršalo, v hvezdárni bolo rušno. Najmä deti zaujali prezentácie, bližšie predstavujúce vesmír a rôzne fyzikálne javy. Bol to večer plný otázok a odpovedí. Pozorovanie oblohy síce nevyšlo podľa predstáv, no mnohí sa dozvedeli veľa nového a potvrdili, že do hvezdárne sa určite ešte vrátia. Cestu na toto zaujímavé miesto merali nielen domáci, ale aj ľudia z okolitých regiónov.
Najbližšie úplné zatmenie Mesiaca nás čaká v januári. „Bude síce o niečo kratšie a udeje sa nad ránom. No a kto dnes neuvidel Mars, o nič neprišiel. Je v opozícii a 31. júla bude najbližšie k Zemi. Až do konca augusta bude veľmi dobre pozorovateľný,“ pripomenul Rapavý s tým, že veľká opozícia sa opakuje približne každých 15 rokov. V posledný júlový deň bude Mars od zeme vzdialený 57,6 miliónov kilometrov a jeho uhlový priemer na oblohe dosiahne 24 uhlových sekúnd. „V ďalekohľade ho uvidíme ako červenkastý kotúčik, za dobrých podmienok aj s polárnou čiapočkou a tmavými útvarmi na povrchu. Koncom augusta bude ešte jeho zdanlivý priemer takmer 21 uhlových sekúnd.“
Centrum Novohradu sa chystá na veľké hodovanie Čítajte Najbližšia veľká opozícia Marsu nastane v roku 2035.
Rapavý pripomenul aj podvodné e-maily, ktoré boli rozosielané od roku 2003. „Išlo o klamlivé texty s obrázkami, že Mars je veľký ako Mesiac. Takže kto videl úplné zatmenie, presvedčil sa, že Mars je uhlovo vyše 70-krát menší, ako Mesiac.“
Úplné zatmenie Mesiaca fascinovalo ľudí od nepamäti. Bolo považované za výnimočnú udalosť, dokonca sa ho v minulosti obávali.
„ V Mezopotámii, ktorá je považovaná za kolísku civilizácie verili, že zatmenie Mesiaca je zlým znamením, predpovedajúcim koniec vládcu. Inkovia sa tohto nebeského úkazu báli. Mysleli si, že Mesiac napadol jaguár. Požiera ho a preto je krvavý. Hrozili mu a pobádali psov, aby vyli. Mali tak zabrániť napadnutiu zeme a ľudí. Kmeň Luiseno, žijúci v južnej Kalifornii veril, že Mesiac je chorý a potrebuje pomoc. Spievali a modlili sa, aby mu prinavrátili zdravie. Navahom záležalo na rovnováhe vesmíru a pohľadu na zatmenie, ktorú ju narušovalo, sa vyhýbali. Obávali sa, že môžu zísť zo svojej dobre životnej cesty. Naopak, kmeň Batammariba, ktorého pozoruhodné hlinené stavby sú zapísané v zozname UNESCO, vnímali zatmenie pozitívne. Verili, že je to vhodný čas na riešenie starých sporov a hnevov,“ načrel riaditeľ do histórie.
Historické zaujímavosti
►Najstaršia zmienka o zatmení je z 15. februára 3379 pred našim letopočtom od starých Mayov. Ide však len o zatmenie nimi vypočítané.
►Najstarší záznam skutočného pozorovania čiastočného zatmenia je z 2. februára 746 pred n. l. u Babylončaov.
►Úplné zatmenie 20. septembra 330 pred n. l. predpovedalo víťaznú bitku pri Gaugaméle, v dnešnom severnom Iraku. Bola to jednou z najvýznamnejších v dejinách, v ktorej Alexander Veľký porazil perzského kráša Dáreiosa III.
►Zatmenie, ktoré prebiehalo 3. apríla 33 je spájané s ukrižovaním Krista. Pri východe Mesiaca bola pozorovaná takmer maximálna fáza čiastočného zatmenia.
►Krištof Kolumbus uviazol počas svojej štvrtej výpravy na Jamajke. Aby prežil, musel vymieňať s Indiánmi tovar za jedlo. Po čase však už nebolo čo meniť a tak domorodci odmietli obchodovať. Kolumbus však šikovne využil znalosť predpovedať úplné zatmenie, ku ktorému došlo 29. februára 1504. Pohrozil ním Indiánom, ktorí ho začali považovať za boha ovládajúceho prírodu. Až do príchodu španielskej lode bol zachránený.
►Zatmenie 4. júla 1917 je späté aj so slávnym filmom Lawrence z Arábie, ktorý získal sedem oskarov. Je o plukovníkovi Thomasovi Edwardovi Lawrencovi, organizátorovi arabského povstania proti Turecku. Turci sa zatmenia počas ramadánu báli, pretože podľa islamskej tradície je predzvesťou posledného súdu.
