GÖTEBORG/VIDINÁ. Hral za tímy Lučenca, Zvolena, Trebišova, R. Soboty, Prievidze, D. Kubína. V drese Martina korčuľoval v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži. Túžba po skúsenostiach ho však zahnala za hranice Slovenska. Po ročnom angažmáne v poľských Katoviciach sa neskôr presunul až na ďaleký Island.
Rodák z obce Vidiná Michal Danko dostal po jednej sezóne v tíme islandského Skautafélag Reykjavikur možnosť hrať v hokejovej veľmoci. V tíme Göteborgs IK, ktorý účinkuje v tretej divízii, onedlho začne svoju tretiu sezónu.
My sme čoskoro dvadsaťosemročného obrancu vyspovedali. V rozhovore opísal, akými zmenami musel v novom pôsobisku prejsť i to, či plánuje návrat na Slovensko.
Hokejový ročník 2015/16 si strávil na Islande. Prečo si sa rozhodol pre zmenu krajiny?
– Z Islandu mám krásne zážitky. Je to úplne iný svet a bolo zaujímavé zažiť ho na vlastnej koži. Keďže som chcel vo svojej športovej kariére napredovať, hľadal som možnosti, ako sa presadiť v hokejovo vyspelejších krajinách. Na Islande mi ponúkli predĺženie zmluvy a dostal som aj veľmi zaujímavú ponuku z Dubaja. Keď mi však cestu skrížila možnosť hrať vo Švédsku, nezaváhal som ani na sekundu.
Máš pred sebou tretiu sezónu v tíme Göteborgs IK. Neľutuješ spätne svoje rozhodnutie odísť z Islandu?
– Nie, žiadne zo svojich rozhodnutí som neľutoval. Každá jedna krajina, v ktorej som pôsobil, mi dala veľa nového. V Poľsku som získal nové priateľstvá, na Islande zážitky a vo Švédsku obrovské skúsenosti.
Asi si na novom mieste zažil vo svojej hokejovej kariére veľké zmeny, je tak?
– Áno. Švédsky a islandský hokej sa nedajú porovnať. Kým na Islande hrali chalani, ktorí len pred pár rokmi po prvýkrát obuli korčule, vo Švédsku tých najlepších draftujú priamo do NHL. Okrem toho, kým iba v Göteborgu je viac ako dvadsať zimných štadiónov, na celom Islande zatiaľ stoja iba tri.
Dá sa povedať, že na Islande si sa ani neohrial a znova si menil destináciu. Ako si si zvykal na švédsky hokej a život?
Kelemen rozhodol vo Fiľakove, prvé body Poltára v tretej lige Čítajte – Švédsky hokej je rovnako rýchly ako tamojší život. Göteborg je veľké mesto, kde sa stále niečo deje. O zábavu tam nikdy nie je núdza. Začiatky sú vždy najťažšie, a tak to bolo aj vo Švédsku. Našťastie, pôsobí tam môj slovenský kamarát, ktorý mi od začiatku vo všetkom pomohol. Rýchlo som sa tak začlenil do kolobehu tamojšieho života. Jazykovú bariéru som prekonával aj predtým, takže to nebolo nič nové. Komunikujeme po anglicky, ale keď veľmi chcem, pár viet zložím aj po švédsky. (smiech)
S jazykom teda nie je problém. Rozumiete si so spoluhráčmi aj po hernej stránke?
– V klube som jediný cudzinec, takže sa odo mňa očakáva, že nebudem len do počtu. Hrám na poste obrancu, takže moje štatistiky nie sú žiadna sláva, ale myslím, že vedenie aj hráči sú s mojou hrou spokojní. Na ľade sme veľmi dobrá partia a do kolektívu som dobre zapadol.
Za hranicami si už štvrtú sezónu. Pohrávaš sa s myšlienkou na návrat domov?
– Určite áno. V zahraničí chcem ešte pár rokov pobudnúť, ale potom sa chcem vrátiť na Slovensko.
