LENTVORA. Od Ábelovej cesta sa kľukatí a akoby konca nemala. Čím dlhšie idete, tým sa vám zdá krajšia. Popri nej zelené lúky prechádzajú do kopcov, na ktorých sa vlnia bujné koruny stromov. A na jej konci drieme dedina. V Lentvore by ste márne hľadali obchod a krčmu. Dokonca aj mobil tu môžete pokojne vypnúť. Tomu, kto chce telefonovať, miestni vďačne ukážu pár bodov, kde je signál. Navonok chudobná dedina má však veľké bohatstvo. Krajinu, ktorá je rajom pre chalupárov a balzamom na dušu pre turistov.
Návštevníci sa kochajú krásnym kútom kraja
Horúčava morí nielen ľudí v meste. Aj do kopcov sa vyšplhala a tak je pomedzi domy v Lentvore pusto. Pokoj prerušil hukot dodávky. Doviezla chleba. Vzápätí sa pri nej zíde hŕstka ľudí s igelitkami v rukách. Nakúpia pečivo, prehodia pár viet so susedmi a miznú za bránami. O tom, že v dedine sa aj pracuje, svedčí bzukot obecnej kosačky. Aj dvere na úrade sú otvorené dokorán.
„Ľudia z mesta zvyknú spínať ruky, aký je tu božský pokoj. Pre nás domácich to tu však veľakrát nie je med lízať. Veruže som sa aj ja neraz prichytil pri myšlienke, že by som s mešťanmi aj menil,“ mávol rukou starosta Dušan Sudár. Vzápätí však uznal, že doma je len doma. „Všetko má svoje pre a proti,“ dodal.
Nie všetky stavby oku lahodia
Opakom sú chalúpky ako z rozprávky. Opravené, učupené v zakvitnutých dvoroch. „Radosť pozerať, takých chalupárov vítame.“
V dedine bolo kedysi rušno
Ľudia z rôznych kútov krajiny do dediny vnášajú život, robia ju atraktívnejšou.„Kedysi tu bolo rušno ako v úli. Boli tu dva ovčíny, veľký kravín, v každom dvore kravka, prasiatko, sliepky či ovce, pestovalo sa krmivo. Ľudia mali robotu,“ spomenul starosta časy pred nežnou revolúciou. Aj obchod s krčmou prosperovali. Dokonca tu v minulosti fungoval obecný pivovar.
„Bolo tu chýrne pivo. Do našej krčmy prichádzali štamgasti aj z tretej dediny. Po osemdesiatom deviatom to išlo dole vodou. No a keď sa už za celý večer predalo jedno – dve pivá, neoplatilo sa krčmu držať. Aj obchod bol na tom rovnako. Darmo, ľudia prišli o prácu, nemajú na trovenie. Museli sme to zavrieť,“ skonštatoval Sudár.
Pár vymenil mesto za lazy. Je to veľká škola života, hovorí Čítajte Dnes sú v dedine na trvalý pracovný pomer zamestnaní len dvaja. „Ja a jeden od nás chodí robiť do neďalekej Prahy. S robotou je to bieda,“ poľahky porátal. Ľudia tu živoria zo sociálnych dávok. Ešteže toto leto im pár eurami prilepšila príroda.
„Rástli kuriatka. Chodili ich do dediny vykupovať za dobrú cenu.“
Nemôžu vyskakovať
Dedina, v ktorej sa trikrát za deň zvrtne autobus, gazduje s 24-tisícovým ročným rozpočtom.
„Z toho sa nedá veľmi vyskakovať. Viackrát každé euro v hrsti otočíme, kým rozhodneme, na čo bude použité. Najväčšie výdavky sú na udržanie nutného chodu obce. Kosenie, svietenie, odhŕňanie snehu,“ ozrejmil starosta.
O veľkej akcii tu možno len snívať. „Zbytočne sa nechceme zadlžovať,“ podotkol Sudár. Vie si však predstaviť, že by sa z budovy niekdajšej obecnej školy stala turistická ubytovňa. „Je to dobrá a priestranná stavba. Na tento účel by bola ideálna. Možno časom.“
Dobrý projekt
Lentvora je jednou z trinástich obcí, združených v Mikroregióne Novohradské Podzámčie. Nedávno rozbehli projekt s názvom Otvorme si oči v Novohradskom Podzámčí. V rámci neho prebiehajú turistické exkurzie po jednotlivých obciach. Poslednú augustovú sobotu sa návštevníkom otvoria aj Lentvora s Ľuborečou.
„Je to skvelá myšlienka. Dediny, o ktorých mnohí nič netušia, dajú o sebe vedieť. Určite aj my máme čo ponúknuť,“ domnieva sa Sudár.
Starosta pozná každý kút svojej dediny. Vie, čo domácich trápi, kto s kým je rozvadený, u koho sa chystá hostina, kde treba pomôcť dobrou radou. „Aj malá dedina môže mať veľké problémy. Kadečo tu riešime. Napríklad tu máme matku so siedmimi deťmi. Býva v unimobunke s prístavbou. Bez vody a elektriky, na pozemku, ktorý jej nepatrí. Dom, ktorý tam kedysi stál, zbúrali pred dvanástimi rokmi. Žiaľ, legislatíva nepustí. Dôležitý je list vlastníctva, aby sa pohla pred elektrikármi či vodármi,“ pripomenul starosta.
Na to, že je veľakrát sudcom, policajtom či dobrodincom, si už zvykol. Veď dedinčania odjakživa hľadali pravdu na fare či na úrade. Lentvorania, žijúci uprostred nádhernej krajiny, nevynímajúc.
