VIDINÁ. Z hlavnej cesty na pohľad malý kaštieľ vo Vidinej nepúta mimoriadnu pozornosť. Málokto však vie, aký klenot ukrýva novohradská dedina neďaleko Lučenca. Pohľad z bočnej ulice totiž doslova vyráža dych. Historická budova, ktorá pripomína zmenšeninu Haličského zámku, s francúzskou záhradou vo versailleskom štýle a rozsiahlym anglickým parkom by sa mali aspoň sčasti otvoriť verejnosti.
„Zatiaľ je to všetko v rovine plánovania, no verím, že vďaka dobrej spolupráci obce so Spoločnosťou Božieho Slova sa náš zámer podarí zrealizovať,“ vyjadril sa Ján Šupica, starosta Vidinej.
Šanca na rozvoj
Vidiná je jednou z trinástich obcí združených v Mikroregióne Novohradské Podzámčie. Aktuálne realizujú projekt Otvor si oči v Novohradskom Podzámčí. V rámci neho predstavujú verejnosti atraktívne miesta, ktoré by mali byť lákadlom pre turistov. V regióne, ktorý v krajine patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie, vnímajú turizmus ako šancu na rozvoj.
Lentvora. Dedina, kde ľudia nepotrebujú mobily, obchod ani krčmu Čítajte „Kaštieľ nie je vlastníctvom obce. Preto úspešnosť nášho zámeru závisí najmä od dobrej spolupráce s cirkvou,“ zdôraznil Šupica pri otázke, kedy by v areáli barokového kaštieľa, postaveného na starších základoch niekdajšej bratríckej pevnôstky, mohli oddychovať prví návštevníci. Pripomenul, že exteriér aj interiér by boli sprístupnené len sčasti, keďže tu pôsobia misionári, ktorí na svoju duchovnú prípravu potrebujú pokojné prostredie.
Prvý krok
Ohľadom anglického parku už boli podniknuté prvé kroky. „Obec bola vlastníkovi nápomocná pri napísaní žiadosti o dotáciu na inventarizáciu a pasportizáciu drevín, ktoré sa v ňom nachádzajú,“ ozrejmil Šupica na margo obnovy štvorhektárovej plochy, na ktorej sú evidované vzácny tis obyčajný, krušpán vždyzelený, katalpa bignóniovitá, orech čierny, vinič päťlistý, pajazmín vencový, imeľovník biely, orgován obyčajný, katalina obyčajná, platan východný, orgován Jósikovej, platan javorolistý a ďalšie jasene, duby, vŕby či jelše.
„Park predstavuje esteticko -biologický a náučný objekt. Plní aj klimatickú funkciu, ktorá umocňuje hodnotu barokového kaštieľa a zvyšuje koeficient stability našej obce,“ zdôraznil prvý muž Vidinej s tým, že vlastníkovi kaštieľa poskytne rezort kultúry na obnovu kultúrnej pamiatky, ktorou park je, 6500 eur.
Cárske sídlo na Gemeri je spojené s veštbou aj záhadným závetom Čítajte „Výsledkom má byť návrh riešenia anglického parku, určí sa, ktoré dreviny tu zostanú a ktoré musia ísť preč, keďže sú napadnuté škodcami a ohrozili by bezpečnosť návštevníkov. Park je aktuálne zatvorený preto, že pre ľudí nie je bezpečný.“
V parku sú aj lavičky na oddych, ktoré by obec po dohode s vlastníkom obnovila. Ďalším lákadlom pre turistov by mala byť aj možnosť ubytovania.
„Bolo by ideálne sprístupniť jedno krídlo kaštieľa. Jednou z možností je, že by si obec časť stavby prenajala,“ podotkol Šupica s tým, že údržba historickej stavby je náročná a vlastníka určite stojí nemalé peniaze. Prípadná spolupráca by bola prospešná pre obidve strany. Obec by prilákala do chudobného regiónu turistov a vlastník by získal peniaze na údržbu a obnovu kaštieľa.
Barokový kaštieľ vo Vidinej
►V roku 1706 prestavali Forgáčovci starú pevnosť na kaštieľ. Od tých čias je zachovaná jeho pôvodná podoba. Kultúrna pamiatka je najvýznamnejšou architektonickou stavbou vo Vidinej.
Slohovo bol upravený začiatkom 19. storočia. Prízemná budova s pôdorysom v tvare podkovy má obytnú aj hospodársku časť. Fasáda obytnej časti má stredný rizalit s vystupujúcimi vežičkami. Čelnú fasádu dotvára štuková výzdoba situovaná do záhrady vo francúzskom štýle.
Prístup je riešený dvojramenným voľným schodišťom. Strecha bola pôvodne pokrytá šindľom. Dnes je na nej medený plech. V miestnostiach sa zachovali pôvodné kláštorné a pruské klenby. Krídlo nádvornej časti má murovaný barokový štít s polkruhovou bránou. V ňom sa nachádzajú erby rodín Asbhótovcov a Spillmannovcov.
„Nikdy som z Vidinej nechcela filiálku Lučenca so svetskými kňazmi, kde by sa slúžila svätá omša len každých pár týždňov tak, ako to tu bývalo zvykom – kostol by sa zanedbal. Chcela som živý, kvitnúci kláštor, peknú, slávnostnú bohoslužbu, dušpastierstvo a vyžarovanie lásky Božského Srdca prostredníctvom kňazov, a to rehoľníkov. Pretože títo by sa potom úplne mohli venovať ľudu,“ píše sa v spomienkach Hedvigy Asbóthovej, ktoré uchovala Spoločnosť Božieho Slova v Nitre.
Hedviga Asbóthová, ktorá kaštieľ vlastnila spolu s manželom od roku 1890, ho totiž darovala spomínanej spoločnosti – misionárom verbistom, ktorí ho spravujú dodnes.
