RIMAVSKÁ SOBOTA. S futbalovou abecedou sa oboznamoval v ŠK Tempus Rimavská Sobota. Potom prišla na rad sedemročná anabáza v MŠK Žilina. Krátko pred štartom aktuálnej sezóny Rastislav Václavik vystužil káder MŠK Rimavská Sobota.
„Počas účinkovania v Žiline som zažil mnoho krásnych vecí, ale aj smutných. Určite budem ale spomínať na toto obdobie len a len v dobrom. Žilina mi otvorila dvere do futbalového sveta, za čo som jej veľmi vďačný,“ hovorí dvadsaťjedenročný Václavik.
Klub spod Dubňa považuje za najlepšiu voľbu pre hráčsky rast na Slovensku.
„Podmienky, filozofia klubu, hráči a v prvom rade tréneri sú tam na vysokej úrovni. Je však na každom, ako s týmito príležitosťami naloží,“ zdôraznil bývalý mládežnícky reprezentant do osemnásť i devätnásť rokov.
Bez prvoligovej čiarky
Rastislav poznamenal, že v Žiline dostal priestor rozvíjať sa po každej stránke, a to či už po futbalovej, ale tiež osobnej. „Ukázalo mi to, čo chcem v živote robiť, a to je venovať sa futbalu,“ doplnil. Za béčko Žilinčanov hrával druhú ligu.

„Odohral som v nej v priebehu štyroch rokov veľa zápasov. Ak nepočítam zranenia a choroby, tak som na lavičke náhradníkov sedel málokedy. Bol som veľmi spokojný s tým, koľko som mal priestoru.“
Na druhej strane, vo Fortuna lige si nepripísal na konto ani jeden štart. „Táto skutočnosť ma nehnevá. Mal som možnosť dostať sa tam, ale nevyužil som to. Bol som v prvej lige na lavičke a želám si byť raz aj na ihrisku. Bolo mi však ľúto, keď som vypadol z A – tímu MŠK práve v sezóne, keď Žilinčania získali titul. Kým na jeseň som vtedy figuroval v jeho kádri, na jar som ochorel a nezostal som v ňom,“ reagoval Václavik.
Sebakritika mu nechýba
Šikovný stredný záložník mal záujem pokračovať v žilinskom drese. „Moja výkonnosť však nebola dostačujúca. V jesennej časti lanského ročníka ma pribrzdilo zranenie a nevedel som sa dostať naspäť do formy, v akej som bol predtým. Na jar mi nevyšlo pár zápasov a sebavedomie mi išlo dole. Neprebojoval som sa do áčka a pre béčko som už bol starý. Prišli do neho mladí chalani z akadémie, ktorí sa môžu ukázať.“
Bol na skúške v niektorých kluboch a napokon uviazol v rimavskosobotskej sieti. „Nevedel som si pred dvomi mesiacmi úprimne povedané predstaviť, že zakotvím v Rimavskej Sobote. Vždy som veril, že zo Žiliny pôjdem ďalej a nie naspäť. Keď som sa dozvedel o projekte akadémie a veciach s tým spojených, čo sa tu plánuje, tak som si hovoril, že to môže byť dobrá možnosť.“
Mať radosť z futbalu
Fakt, že prišiel do treťoligového mančaftu, neberie ako ústup z pozícií.

„Možno to niekto tak vidí, ale ja nie. Potrebujem pravidelne hrávať, zobrať na seba zodpovednosť a potom sa mi môžu otvoriť nové príležitosti. Mal som šancu ísť aj do druhej ligy, ale zvolil som si túto cestu. Zavážil u mňa každopádne ten projekt akadémie a predovšetkým cieľ hrať o postup. Samozrejme, zohľadnil som aj to, že tu som doma,“ objasňuje príchod na juh Banskobystrického kraja Václavik. Verí, že rimavskosobotský tím bude úspešný. „V prvom rade si prajem, aby som mal radosť z futbalu. V úvodnom stretnutí v Čadci som to zažil.“
Snom Liga majstrov
Václavik si mieni znovu zahrať druhú ligu a potom tiež spomínanú Fortuna ligu. „Určite rád by som si vyskúšal aj legionársky chlebík v zahraničí. Je však možné, že sa niektoré moje predstavy budú dať uskutočniť aj v Rimavskej Sobote, ak by sa vytvorili také podmienky, že nebudem mať dôvod ísť preč.“
Po čom túži? „Odmalička mám sen raz si zahrať Ligu majstrov. Nastúpiť v nej a vypočuť si pred úvodným hvizdom rozhodcu jej hymnu na ihrisku,“ odvetil talentovaný mladík.