TOMÁŠOVCE. Je letná noc. Tomášovčania ešte spia. Len cvrčky vytrvalo rušia nočný kľud. V staršom rodinnom dome sa však už od tretej usilovne pracuje. V remeselnom pivovare Huncút musia dnes uvariť dve várky piva. Prišli sme sa pozrieť, ako to prebieha.
Voda na varenie sa zohrieva. Šrotovník melie slad. Ich spojením vznikne základ budúceho piva.
Huncút nie je jeden, ale dvaja. Kamaráti Tomáš Pivarči pochádzajúci z Lučenca a rodený banskobystričan Stanislav Šipkovský.
Pivo začali variť podomácky, nezávisle od seba. Nezvyčajná záľuba spojila ich cesty. „So Stanom sme sa dali dokopy náhodou, prostredníctvom facebooku. Všimol si, že zverejňujem fotky z varenia. On ho zanechal a chcel sa k nemu vrátiť. Tak som mu požičal nejaký mlynček a iné veci, no a potom sme sa vlastne spojili. Skrátka, začali sme spolu variť,“ spomína Tomáš.
Na počiatku bolo pivo
Domavaričov neuspokojuje pivo, ktoré ponúka trh. Ich revírom je kuchyňa, protivníkom europivá, uhundrané partnerky a prázdna chladnička. Sú dôkazom toho, že aj v doslova kuchynských podmienkach sa dá uvariť nápoj, ktorý prekvapí chuťou aj vôňou.
Len hŕstka domavaričov sa dopracovala k vlastnému remeselnému pivovaru. Preto príbeh každého z nich stojí za zaznamenanie.
V Novohrade sa to zatiaľ podarilo len spomínanému duu. Na Slovensku patria Huncúti k špičke, ktorá túto činnosť rozvíja bez pomoci eurofondov.
Prečítajte si tiež: Lentvora. Dedina, kde ľudia nepotrebujú mobily, obchod ani krčmu Čítajte „Je to veľmi dlhá cesta. Keď sa obzriem späť, tak už by som asi do toho nešiel. Bol to skutočne náročný rok, plný byrokracie,” podotkol Šipkovský a pokračoval: „Neviem, či sa dá tomu vyhnúť. Inštitúcií, ktoré to schvaľujú, sme sa pýtali, čo všetko nám treba. No a napokon, keď sme tak spravili, tak sme to museli urobiť inak. Trvalo to poldruha roka.”
Eurofondy zatiaľ neriešili. Zhodne tvrdia, že nechceli čakať na zlaté vajcia, ktoré sa možno nikdy neobjavia. „Rozhodli sme sa začať v menšom, z vlastných úspor. Uvidíme, ako sa to rozbehne.”
