LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA. Tento týždeň uplynie 50 rokov od udalosti, ktorá zmenila smerovanie vtedajšieho Československa. Snahu komunistickej strany pod vedením Alexandra Dubčeka o umiernenejší režim, tzv. socializmus s ľudskou tvárou, rázne zrušil zásah Sovietskeho zväzu.
Invázia ale začala už 20. augusta, zhruba hodinu pred polnocou, kedy vojská Varšavskej zmluvy vstúpili na územie Československa. Pre ľudí to bol šok. Mnohí sa s dianím v našej krajine vyrovnávali veľmi ťažko.
Pátranie v minulosti
Nás zaujímalo, ako prežívali ľudia okupáciu v našom regióne. Keď sme nepochodili v štátnom archíve ani v Novohradskom múzeu a galérii, zašli sme do Novohradskej knižnice v Lučenci. Tu sme našli aspoň nejaké informácie približujúce pohnuté dní. Fotografie, žiaľ, ani tu žiadne.
Regionálne noviny Ipeľ začali vychádzať o desať rokov neskôr. O augustových udalostiach v nich nebolo počas desiateho výročia invázie ani zmienky. Už normalizovaná spoločnosť „zabudla“. Vráťme sa však do pohnutých čias.
V denníku Smer, vydávanom stredoslovenským Krajským výborom Komunistickej strany Slovenska, sa 23. augusta predsa len objavila aj zmienka o dianí v našom regióne.
Bystrických hrdinov za mikrofónmi okupanti neumlčali Čítajte „Na úradoch a iných inštitúciách v Lučenci visia naše vlajky na pol žrde. Ľud smúti. K incidentom s okupantmi zatiaľ nedošlo. Sovietski vojaci hovoria, že sami nevedia, prečo ich sem poslali. Ich dôstojníci sú zarytí – na podobné otázky mlčia.“ Navonok prebiehala invázia pokojne.
Na kamene odpovedali samopalmi
V meste pod Poľanou sa však odohrala tragická udalosť. Ústav pamäti národa tam eviduje dve obete. Priamo na detvianskom sídlisku bol popoludní 21. augusta usmrtený Štefan Zdechovan . Zranených bol niekoľko. Neskôr 18-ročný Rudolf Gavorník podľahol zraneniam v lučenskej nemocnici.
„K usmrteniu menovaných došlo tak, že v uvedenej dobe sa nachádzali aj s inými občanmi na okraji cesty, po ktorej prechádzala kolóna sovietskych vojsk, na ktorú občania pokrikovali a hádzali do tankov kamene. Následkom tejto provokácie dôstojník sovietskej armády z jedného tanku vystrelil do občanov dávku zo samopalu, pričom bol na mieste zavraždený Zdechovan a zranení ďalší občania,“ píše sa v situačnej správe krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti. Pre niekoho provokácia, pre iných len zúfalý prejav hnevu nad vzniknutou situáciou, ktorý bol riešený neadekvátne. V podstate to bola vražda.
Rimavská Sobota má udalosti zmapované
„Pamäť ľudí je veľmi nespoľahlivá, hoci v mnohých ohľadoch práve preto aj milosrdná. Zložité situácie a extrémne emotívne vypäté udalosti, ako je to aj v prípade augustových dní roku 1968, sú s odstupom rokov zväčša redukované na
