Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Slovenský Schindler z Klenovca zachránil takmer šesťsto detí

Karol Pajer chcel byť učiteľom. Zabudnutý hrdina sa napokon chopil zbrane.

Karol Pajer s deťmi v domove vo Vence.Karol Pajer s deťmi v domove vo Vence. (Zdroj: GMM/Ľubomír Moncoľ)

KLENOVEC. Vojna splodila hrôzu aj hrdinov. Niektorí sú vďačným námetom filmárov, no sú aj takí, ktorí časom akoby upadli do zabudnutia. Pritom aj naša krajina má svojho Oskara Schindlera či Nicolasa Wintona. Narodil sa v Rimavskosobotskom okrese a pred smrťou zachránil takmer šesťsto detí. Karol Pajer padol v boji vo veku 24 rokov. Svojho syna nikdy nevidel. Jeho vnuk Karol dnes žije v Bratislave a na svojho predka je hrdý.

Majster v chytaní rakov

Klenovčan Ľubomír Moncoľ oprášil spomienky na statočného rodáka. Vďaka nemu ožil smutný aj obdivuhodný príbeh na výstave, ktorá je do konca septembra sprístupnená v Gemersko – malohontskom múzeu. Návštevníkom priblížil časy vojnového besnenia, súčasťou ktorých je osud slovenského študenta zachraňujúceho životy vo francúzskom Vence, spolu s Čechom Jozefom Fišerom.

Skryť Vypnúť reklamu

„Vyrastali sme v rázovitom Klenovci, vo dvore s Balážikovcami a Tomovcamim. Ako všetky deti sme šantili, vystrájali huncútstva, hrali pigu či longamétu, trochu tu prispôsobený americký bejzbal, ktorí zo zámoria priniesli vrátivší sa klenovskí Amerikáni. V lete sme sa chodievali kúpať ku stupám, kde veľké zubaté koleso vo vodnom náhone z Rimavy dvíhalo stupy, akési veľké kladivá, ktoré monotónnym klepotom drvili vlnu na súkno. Chlapci chytali raky a v tom bol Karol ozajstný majster,“ zachytil Moncoľ na jednom z vystavených panelov rozprávanie Karolovej sestry Elzy Orlickej.

Časy bezstarostného detstva pod Veprom rýchlo pominuli. Pajerovci sa presťahovali do Lučenca, kde Karol navštevoval gymnázium. Neskôr jeho kroky smerovali do Banskej Bystrice, kde v štúdiu pokračoval na Československom štátnom učiteľskom ústave. Tu sa zoznámil aj so svojou láskou Jankou Horváthovou, kandidátkou učiteľstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Ubytovali nás v konšpiračných bytoch. Zakázali nám vychádzať. Štefan Gömöri a Karol Jurčák príkaz porušili a na vychádzke ich maďarskí žandári chytili a na hranici odovzdali slovenskej polícii. Tá ich hneď previedla do banskobystrickej väznice.

Rudolf Husár

Vylúčenie zo školy

Netajil sa odporom k fašizmu, dokonca spolu s ďalšími vlastencami vyhotovoval a rozširoval protifašistické letáky. Netrvalo dlho a začali sa o nich zaujímať orgány štátnej moci.

„Skupinu mladých antifašistov koncom roka 1939 odhalili a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu, aj ďalším členom skupiny, vrátane Janky, hrozilo trestné stíhanie a väzenie,“ priblížil Moncoľ prostredníctvom výstavy.

Partia vlastencov, o ktorej už bolo informované aj gestapo, sa napokon rozhodla opustiť našu krajinu. Jej cieľom bolo Francúzsko, kde sa v tom čase formovalo československé zahraničné vojsko. Spolu s rodákom z Klenovca hranice Maďarska ilegálne prekročili Janka Horváthová, Štefan Gömöri, Karol Jurčák, Gustáv Pietrik, Rudolf Husár a Ján Vojtek.

Skryť Vypnúť reklamu

Moncoľova výstava pripomína aj prípravu na útek a jeho priebeh. Čerpal z denníka Rudolfa Husára, ktorý dal základ knihe s názvom Útek.

„Sobota 6. 1. 1940. Ránom sme sa zišli v byte Karola Pajera, aby sme sa dohodli na presnom čase a mieste stretnutia pri maďarských hraniciach. Popoludní sme sa opäť zišli u priateľa na Majeri pri Banskej Bystrici, kde som býval. Karol priniesol revolver a aj Gusto Pietrik. Boli sme v dobrej nálade, večer sme spievali národné piestne a zakončili ho našou hymnou,“ píše člen odvážnej skupiny, ktorá na druhý deň vyrazila z Banskej Bystice.

Vojenské lode nemohli brať na palubu ženy a tak odišiel len Karol.

Janka Horváthová

„Je nás sedem, ba aj jedno dievča. Do Podrečian sme pricestovali o 18.30 a pešo sme pokračovali po ceste na nové slovensko – maďarské hranice. O 21.30 sme ich pri Tomášovciach bez problémov prekročili. O hodinu neskôr sme už boli v Maďarmi okupovanom Lučenci,“ píše Husár v denníku s tým, že prenocovali u Karolovej sestry.

Strastiplné putovanie

Sedem kandidátov na učiteľské posty sa v pondelok 8. januára 1940 vydalo na strastiplnú cestu. Vlakom dorazili do Budapešti, kde vyhľadali francúzsky konzulát. Zaregistrovali ich ako utečencov, ktorí chcú emigrovať do Francúzska.

„Srdečne nás privítali a ubytovali v konšpiračných bytoch. Zakázali nám vychádzať. Štefan Gömöri a Karol Jurčák príkaz porušili a na vychádzke ich maďarskí žandári chytili a na hranici odovzdali slovenskej polícii. Tá ich hneď previedla do banskobystrickej väznice. Ako som sa neskôr dozvedel, mali šťastie v nešťastí. Na ich veľké prekvapenie bol správnom väznice otec Janky Horváthovej, ktorá ušla s nami. A tak ich pobyt vo väznici nebol veľmi krutý,“ pridal Moncoľ na jeden z informačných panelov ďalšiu Husárovu spomienku.

Janka sa odchodu do Francúzska nedočkala

Vojnové putovanie Karola a jeho snúbenice malo zastávku aj v Belehrade. Okrem nich sa do bývalej Juhoslávie zo spomínanej partie dostali aj Rudolf Husár s Gustom Pietrikom, no s nimi sa už mladý pár nestretol.

„Po vybavení formalít organizovalo francúzske veľvyslanectvo odchody dobrovoľníkov do Francúzska. Vojenské lode však nemohli brať na palubu ženy a tak odišiel len Karol,“ načrel Moncoľ do spomienok Janky Horváthovej, ktorá sa splnenia sľubu, že po absolvovaní ošetrovateľského kurzu odíde tiež do Francúzska, nedočkala.

Karolko sa narodil vo väzení

Situácia v Belehrade sa zdramatizovala a ona pod srdcom nosila Karolove dieťa. Napokon sa rozhodla vrátiť domov. V júli 1940, spolu s českou emigrantkou Boženou Svobodovou, ilegálne prekročili hranice do Maďarska.

„Cestou vlakom do Szegedu nás zadržali maďarské bezpečnostné orgány a eskortovali do väzenia v Budapešti. Tu sa mi na nemocničnom lôžku 12. augusta 1940 narodil syn Karol. Väzenský lekár upovedomil o mojom položení slovenského vyslanca a ten mi vybavil povolenie k návratu na Slovensko. Vrátila som sa s malým Karolkom koncom septembra 1940,“ približuje ďalšia Jankina spomienka.

Kresťanský domov detí

Po porážke Francúzska sa okolie Marseille hemžilo utečencami z rôznych kútov Európy. Spolu s belgickými, poľskými a židovskými deťmi sa o život strachovali aj malí Slováci a Česi. Ich rodičia väčšinou skončili v koncentračných táboroch.

Karol Pajer v tom čase vo Francúzsku pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci. Zoznámil sa s Čechom Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími vlastencami založili skupinu pomáhajúcu nielen raneným, ale najmä deťom. Prenajali si opustený školský areál pri meste Vence a začiatkom apríla 1941 sem začali sťahovať opustené deti.

Kresťanský domov detí, ako zariadenie vo Vence nazvali, sa zo dňa na deň rozrastalo. Postupne bola z neho menšia dedina s 23 budovami, kde dospelí chovali statok, obhospodarovali desiatky hektárov pôdy. Pajer tu nielen manuálne pracoval, ale osvedčil sa aj ako učiteľ. Mnohé deti naučil dobre po slovensky a česky. Nacvičoval s nimi ľudové tance, spieval vlastenecké piesne, dokonca viedol internát.

„Podľa štatistiky z roku 1945 prešlo cez tento domov 525 detí, pričom do októbra 1944 ich bolo 317. Z koncentračných a internačných táborov oslobodili 82 detí. V domove počas jeho existencie pracovalo priemerne 126 osôb, z toho ilegálne 83, z nich 47 Židov,“ pripomína Moncoľ návštevníkom múzea s tým, že deti po vojne umiestnili v rodinách vo Švajčiarsku a Francúzsku.

Cez deň učiteľ, v noci partizán

Po vpáde nemeckých a talianskych vojsk na južnú časť Francúzska v novembri 1942 hrozilo, že deti z domova skončia v koncentračných táboroch. Nastalo veľké sťahovanie na farmy ležiace v hornatej oblasti stredného Francúzska. Časť dospelého osadenstva domova sa pridala k partizánom. Karol Pajer patril medzi nich. Zaradil sa k tamojšej partizánskej skupine. Cez deň bol učiteľom detí na jednej z fariem, v noci partizánčil.

Jedna z jeho žiačok spomínala, že vždy nosil pri sebe fotografiu svojej milej a synčeka, ktorého nikdy nevidel. Snáď ju mal pri srdci aj v osudný deň, kedy v boji vydýchol naposledy. Statočný rodák z Klenovca padol 11. júna 1944 v priestore Mont – Mouchet pri meste Pinols.

Ocenenia

Hrdinské činy Karola Pajera ocenil aj prezident Francúzskej republiky, ktorý mu udelil in memoriam Vojnový kríž 1939 – 1945 so striebornou hviezdou. Dva roky po vojne mu bola udelená Československá vojenská medaila, pričom prezident republiky ho vyznamenal Československým vojnovým krížom 1939. Hrdinu, ktorý viac ako vojakom, chcel byť učiteľom, pripomína v Klenovci pamätná tabuľa na obecnom úrade. Aj tamojšia škôlka nesie jeho meno.

Odhalenia spomínanej tabule sa zúčastnili aj Pajerova manželka syn a vnuk. „Žiaľ, otec toho o starkom veľa nevedel. V časoch bývalého režimu sa o ňom nikde nehovorilo a ani nepísalo. Informácie o jeho hrdinských činoch sa začali objavovať až v 90. rokoch. Na svojho starkého som nesmierne pyšný,“ vyjadril sa Pajerov vnuk Karol, ktorý túži navštíviť hrob svojho statočného predka.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  2. Vieme čo je úspech. Pomôžeme ho dosiahnuť aj vám
  3. Tento rok turizmu neprial
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  8. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  1. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  2. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  5. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  6. Tento rok turizmu neprial
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  9. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  10. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 115
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 13 870
  3. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 9 367
  4. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 9 296
  5. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 745
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 775
  7. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 5 343
  8. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 4 796
  9. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 4 111
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 425

Blogy SME

  1. Monika Vojčíkova: Vládny hochštapler a jeho/našich/ 500 eur.
  2. Věra Tepličková: Kto ešte nebol vinný, nech sa obráti na súdruha Žinčicu
  3. Martin Šuraba: Cesta do stredu Zeme
  4. Robert Škerko: Keď ešte žila naša mamka.
  5. Miriam Studeničová: O zásadnom omyle mystikov
  6. Stanislav Jurčišin: Úroveň odbornosti dnešných politikov a riadiacich štruktúr režimu nie je národná tragédia.
  7. Ján Šeďo: Pellegrini u Braňa Závodského a 500.- € poukážky.
  8. Vladimír Benčík: Arménsko – krajina starej a bohatej histórie, objavte očarujúcu krásu Jerevanu
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 12 616
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 783
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 8 023
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 072
  5. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 689
  6. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 687
  7. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 629
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 538
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Nemocnica vo Veľkom Krtíši.

Samospráva mesta začala s testovaním necelej tretiny zamestnancov.


TASR 4 h
Vizualizácia ipeľského mosta.

V projekte sa počíta aj s výstavbou novej cesty, chodníka či oddychovej plochy pri moste.


1. dec
Historik jan Aláč nielen o novohradskom fenoméne píše,ale aktívne sa podieľa aj na jeho záchrane.

Hovorí historik Ján Aláč o fenoméne regiónu Novohrad, jeho novovydaná kniha to môže zmeniť.


22 h
PCR testovanie.

V okresoch Rimavská Sobota a Revúca PCR testy potvrdili veľa infikovaných covidom.


22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V okresoch Rimavská Sobota a Revúca PCR testy potvrdili veľa infikovaných covidom.


22 h

Situácia v oravských nemocniciach je stále kritická.


1. dec

Dlhoročná folkloristka, speváčka, členka folklórnych skupín a propagátorka ľudovej kultúry a zvykov našich predkov Martina Žabčíková zomrela 29. novembra vo veku 37 rokov.


9 h

Aktuálne majú hospitalizovaných 76 pacientov s covidom.


30. nov

Blogy SME

  1. Monika Vojčíkova: Vládny hochštapler a jeho/našich/ 500 eur.
  2. Věra Tepličková: Kto ešte nebol vinný, nech sa obráti na súdruha Žinčicu
  3. Martin Šuraba: Cesta do stredu Zeme
  4. Robert Škerko: Keď ešte žila naša mamka.
  5. Miriam Studeničová: O zásadnom omyle mystikov
  6. Stanislav Jurčišin: Úroveň odbornosti dnešných politikov a riadiacich štruktúr režimu nie je národná tragédia.
  7. Ján Šeďo: Pellegrini u Braňa Závodského a 500.- € poukážky.
  8. Vladimír Benčík: Arménsko – krajina starej a bohatej histórie, objavte očarujúcu krásu Jerevanu
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 12 616
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 783
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 8 023
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 072
  5. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 689
  6. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 687
  7. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 629
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 538
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu