Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Slovenský Schindler z Klenovca zachránil takmer šesťsto detí

Karol Pajer chcel byť učiteľom. Zabudnutý hrdina sa napokon chopil zbrane.

Karol Pajer s deťmi v domove vo Vence.Karol Pajer s deťmi v domove vo Vence. (Zdroj: GMM/Ľubomír Moncoľ)

KLENOVEC. Vojna splodila hrôzu aj hrdinov. Niektorí sú vďačným námetom filmárov, no sú aj takí, ktorí časom akoby upadli do zabudnutia. Pritom aj naša krajina má svojho Oskara Schindlera či Nicolasa Wintona. Narodil sa v Rimavskosobotskom okrese a pred smrťou zachránil takmer šesťsto detí. Karol Pajer padol v boji vo veku 24 rokov. Svojho syna nikdy nevidel. Jeho vnuk Karol dnes žije v Bratislave a na svojho predka je hrdý.

Majster v chytaní rakov

Klenovčan Ľubomír Moncoľ oprášil spomienky na statočného rodáka. Vďaka nemu ožil smutný aj obdivuhodný príbeh na výstave, ktorá je do konca septembra sprístupnená v Gemersko – malohontskom múzeu. Návštevníkom priblížil časy vojnového besnenia, súčasťou ktorých je osud slovenského študenta zachraňujúceho životy vo francúzskom Vence, spolu s Čechom Jozefom Fišerom.

Skryť Vypnúť reklamu

„Vyrastali sme v rázovitom Klenovci, vo dvore s Balážikovcami a Tomovcamim. Ako všetky deti sme šantili, vystrájali huncútstva, hrali pigu či longamétu, trochu tu prispôsobený americký bejzbal, ktorí zo zámoria priniesli vrátivší sa klenovskí Amerikáni. V lete sme sa chodievali kúpať ku stupám, kde veľké zubaté koleso vo vodnom náhone z Rimavy dvíhalo stupy, akési veľké kladivá, ktoré monotónnym klepotom drvili vlnu na súkno. Chlapci chytali raky a v tom bol Karol ozajstný majster,“ zachytil Moncoľ na jednom z vystavených panelov rozprávanie Karolovej sestry Elzy Orlickej.

Časy bezstarostného detstva pod Veprom rýchlo pominuli. Pajerovci sa presťahovali do Lučenca, kde Karol navštevoval gymnázium. Neskôr jeho kroky smerovali do Banskej Bystrice, kde v štúdiu pokračoval na Československom štátnom učiteľskom ústave. Tu sa zoznámil aj so svojou láskou Jankou Horváthovou, kandidátkou učiteľstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Ubytovali nás v konšpiračných bytoch. Zakázali nám vychádzať. Štefan Gömöri a Karol Jurčák príkaz porušili a na vychádzke ich maďarskí žandári chytili a na hranici odovzdali slovenskej polícii. Tá ich hneď previedla do banskobystrickej väznice.

Rudolf Husár

Vylúčenie zo školy

Netajil sa odporom k fašizmu, dokonca spolu s ďalšími vlastencami vyhotovoval a rozširoval protifašistické letáky. Netrvalo dlho a začali sa o nich zaujímať orgány štátnej moci.

„Skupinu mladých antifašistov koncom roka 1939 odhalili a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu, aj ďalším členom skupiny, vrátane Janky, hrozilo trestné stíhanie a väzenie,“ priblížil Moncoľ prostredníctvom výstavy.

Partia vlastencov, o ktorej už bolo informované aj gestapo, sa napokon rozhodla opustiť našu krajinu. Jej cieľom bolo Francúzsko, kde sa v tom čase formovalo československé zahraničné vojsko. Spolu s rodákom z Klenovca hranice Maďarska ilegálne prekročili Janka Horváthová, Štefan Gömöri, Karol Jurčák, Gustáv Pietrik, Rudolf Husár a Ján Vojtek.

Skryť Vypnúť reklamu

Moncoľova výstava pripomína aj prípravu na útek a jeho priebeh. Čerpal z denníka Rudolfa Husára, ktorý dal základ knihe s názvom Útek.

„Sobota 6. 1. 1940. Ránom sme sa zišli v byte Karola Pajera, aby sme sa dohodli na presnom čase a mieste stretnutia pri maďarských hraniciach. Popoludní sme sa opäť zišli u priateľa na Majeri pri Banskej Bystrici, kde som býval. Karol priniesol revolver a aj Gusto Pietrik. Boli sme v dobrej nálade, večer sme spievali národné piestne a zakončili ho našou hymnou,“ píše člen odvážnej skupiny, ktorá na druhý deň vyrazila z Banskej Bystice.

Vojenské lode nemohli brať na palubu ženy a tak odišiel len Karol.

Janka Horváthová

„Je nás sedem, ba aj jedno dievča. Do Podrečian sme pricestovali o 18.30 a pešo sme pokračovali po ceste na nové slovensko – maďarské hranice. O 21.30 sme ich pri Tomášovciach bez problémov prekročili. O hodinu neskôr sme už boli v Maďarmi okupovanom Lučenci,“ píše Husár v denníku s tým, že prenocovali u Karolovej sestry.

Strastiplné putovanie

Sedem kandidátov na učiteľské posty sa v pondelok 8. januára 1940 vydalo na strastiplnú cestu. Vlakom dorazili do Budapešti, kde vyhľadali francúzsky konzulát. Zaregistrovali ich ako utečencov, ktorí chcú emigrovať do Francúzska.

„Srdečne nás privítali a ubytovali v konšpiračných bytoch. Zakázali nám vychádzať. Štefan Gömöri a Karol Jurčák príkaz porušili a na vychádzke ich maďarskí žandári chytili a na hranici odovzdali slovenskej polícii. Tá ich hneď previedla do banskobystrickej väznice. Ako som sa neskôr dozvedel, mali šťastie v nešťastí. Na ich veľké prekvapenie bol správnom väznice otec Janky Horváthovej, ktorá ušla s nami. A tak ich pobyt vo väznici nebol veľmi krutý,“ pridal Moncoľ na jeden z informačných panelov ďalšiu Husárovu spomienku.

Janka sa odchodu do Francúzska nedočkala

Vojnové putovanie Karola a jeho snúbenice malo zastávku aj v Belehrade. Okrem nich sa do bývalej Juhoslávie zo spomínanej partie dostali aj Rudolf Husár s Gustom Pietrikom, no s nimi sa už mladý pár nestretol.

„Po vybavení formalít organizovalo francúzske veľvyslanectvo odchody dobrovoľníkov do Francúzska. Vojenské lode však nemohli brať na palubu ženy a tak odišiel len Karol,“ načrel Moncoľ do spomienok Janky Horváthovej, ktorá sa splnenia sľubu, že po absolvovaní ošetrovateľského kurzu odíde tiež do Francúzska, nedočkala.

Karolko sa narodil vo väzení

Situácia v Belehrade sa zdramatizovala a ona pod srdcom nosila Karolove dieťa. Napokon sa rozhodla vrátiť domov. V júli 1940, spolu s českou emigrantkou Boženou Svobodovou, ilegálne prekročili hranice do Maďarska.

„Cestou vlakom do Szegedu nás zadržali maďarské bezpečnostné orgány a eskortovali do väzenia v Budapešti. Tu sa mi na nemocničnom lôžku 12. augusta 1940 narodil syn Karol. Väzenský lekár upovedomil o mojom položení slovenského vyslanca a ten mi vybavil povolenie k návratu na Slovensko. Vrátila som sa s malým Karolkom koncom septembra 1940,“ približuje ďalšia Jankina spomienka.

Kresťanský domov detí

Po porážke Francúzska sa okolie Marseille hemžilo utečencami z rôznych kútov Európy. Spolu s belgickými, poľskými a židovskými deťmi sa o život strachovali aj malí Slováci a Česi. Ich rodičia väčšinou skončili v koncentračných táboroch.

Karol Pajer v tom čase vo Francúzsku pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci. Zoznámil sa s Čechom Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími vlastencami založili skupinu pomáhajúcu nielen raneným, ale najmä deťom. Prenajali si opustený školský areál pri meste Vence a začiatkom apríla 1941 sem začali sťahovať opustené deti.

Kresťanský domov detí, ako zariadenie vo Vence nazvali, sa zo dňa na deň rozrastalo. Postupne bola z neho menšia dedina s 23 budovami, kde dospelí chovali statok, obhospodarovali desiatky hektárov pôdy. Pajer tu nielen manuálne pracoval, ale osvedčil sa aj ako učiteľ. Mnohé deti naučil dobre po slovensky a česky. Nacvičoval s nimi ľudové tance, spieval vlastenecké piesne, dokonca viedol internát.

„Podľa štatistiky z roku 1945 prešlo cez tento domov 525 detí, pričom do októbra 1944 ich bolo 317. Z koncentračných a internačných táborov oslobodili 82 detí. V domove počas jeho existencie pracovalo priemerne 126 osôb, z toho ilegálne 83, z nich 47 Židov,“ pripomína Moncoľ návštevníkom múzea s tým, že deti po vojne umiestnili v rodinách vo Švajčiarsku a Francúzsku.

Cez deň učiteľ, v noci partizán

Po vpáde nemeckých a talianskych vojsk na južnú časť Francúzska v novembri 1942 hrozilo, že deti z domova skončia v koncentračných táboroch. Nastalo veľké sťahovanie na farmy ležiace v hornatej oblasti stredného Francúzska. Časť dospelého osadenstva domova sa pridala k partizánom. Karol Pajer patril medzi nich. Zaradil sa k tamojšej partizánskej skupine. Cez deň bol učiteľom detí na jednej z fariem, v noci partizánčil.

Jedna z jeho žiačok spomínala, že vždy nosil pri sebe fotografiu svojej milej a synčeka, ktorého nikdy nevidel. Snáď ju mal pri srdci aj v osudný deň, kedy v boji vydýchol naposledy. Statočný rodák z Klenovca padol 11. júna 1944 v priestore Mont – Mouchet pri meste Pinols.

Ocenenia

Hrdinské činy Karola Pajera ocenil aj prezident Francúzskej republiky, ktorý mu udelil in memoriam Vojnový kríž 1939 – 1945 so striebornou hviezdou. Dva roky po vojne mu bola udelená Československá vojenská medaila, pričom prezident republiky ho vyznamenal Československým vojnovým krížom 1939. Hrdinu, ktorý viac ako vojakom, chcel byť učiteľom, pripomína v Klenovci pamätná tabuľa na obecnom úrade. Aj tamojšia škôlka nesie jeho meno.

Odhalenia spomínanej tabule sa zúčastnili aj Pajerova manželka syn a vnuk. „Žiaľ, otec toho o starkom veľa nevedel. V časoch bývalého režimu sa o ňom nikde nehovorilo a ani nepísalo. Informácie o jeho hrdinských činoch sa začali objavovať až v 90. rokoch. Na svojho starkého som nesmierne pyšný,“ vyjadril sa Pajerov vnuk Karol, ktorý túži navštíviť hrob svojho statočného predka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 122
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 760
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 303
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 901
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 588
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 114
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 563
  8. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 515
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 091
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 067
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Už ste čítali?