Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Slovenský Schindler z Klenovca zachránil takmer šesťsto detí

Karol Pajer chcel byť učiteľom. Zabudnutý hrdina sa napokon chopil zbrane.

Karol Pajer s deťmi v domove vo Vence.Karol Pajer s deťmi v domove vo Vence. (Zdroj: GMM/Ľubomír Moncoľ)

KLENOVEC. Vojna splodila hrôzu aj hrdinov. Niektorí sú vďačným námetom filmárov, no sú aj takí, ktorí časom akoby upadli do zabudnutia. Pritom aj naša krajina má svojho Oskara Schindlera či Nicolasa Wintona. Narodil sa v Rimavskosobotskom okrese a pred smrťou zachránil takmer šesťsto detí. Karol Pajer padol v boji vo veku 24 rokov. Svojho syna nikdy nevidel. Jeho vnuk Karol dnes žije v Bratislave a na svojho predka je hrdý.

Majster v chytaní rakov

Klenovčan Ľubomír Moncoľ oprášil spomienky na statočného rodáka. Vďaka nemu ožil smutný aj obdivuhodný príbeh na výstave, ktorá je do konca septembra sprístupnená v Gemersko – malohontskom múzeu. Návštevníkom priblížil časy vojnového besnenia, súčasťou ktorých je osud slovenského študenta zachraňujúceho životy vo francúzskom Vence, spolu s Čechom Jozefom Fišerom.

Skryť Vypnúť reklamu

„Vyrastali sme v rázovitom Klenovci, vo dvore s Balážikovcami a Tomovcamim. Ako všetky deti sme šantili, vystrájali huncútstva, hrali pigu či longamétu, trochu tu prispôsobený americký bejzbal, ktorí zo zámoria priniesli vrátivší sa klenovskí Amerikáni. V lete sme sa chodievali kúpať ku stupám, kde veľké zubaté koleso vo vodnom náhone z Rimavy dvíhalo stupy, akési veľké kladivá, ktoré monotónnym klepotom drvili vlnu na súkno. Chlapci chytali raky a v tom bol Karol ozajstný majster,“ zachytil Moncoľ na jednom z vystavených panelov rozprávanie Karolovej sestry Elzy Orlickej.

Časy bezstarostného detstva pod Veprom rýchlo pominuli. Pajerovci sa presťahovali do Lučenca, kde Karol navštevoval gymnázium. Neskôr jeho kroky smerovali do Banskej Bystrice, kde v štúdiu pokračoval na Československom štátnom učiteľskom ústave. Tu sa zoznámil aj so svojou láskou Jankou Horváthovou, kandidátkou učiteľstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Ubytovali nás v konšpiračných bytoch. Zakázali nám vychádzať. Štefan Gömöri a Karol Jurčák príkaz porušili a na vychádzke ich maďarskí žandári chytili a na hranici odovzdali slovenskej polícii. Tá ich hneď previedla do banskobystrickej väznice.

Rudolf Husár

Vylúčenie zo školy

Netajil sa odporom k fašizmu, dokonca spolu s ďalšími vlastencami vyhotovoval a rozširoval protifašistické letáky. Netrvalo dlho a začali sa o nich zaujímať orgány štátnej moci.

„Skupinu mladých antifašistov koncom roka 1939 odhalili a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu, aj ďalším členom skupiny, vrátane Janky, hrozilo trestné stíhanie a väzenie,“ priblížil Moncoľ prostredníctvom výstavy.

Partia vlastencov, o ktorej už bolo informované aj gestapo, sa napokon rozhodla opustiť našu krajinu. Jej cieľom bolo Francúzsko, kde sa v tom čase formovalo československé zahraničné vojsko. Spolu s rodákom z Klenovca hranice Maďarska ilegálne prekročili Janka Horváthová, Štefan Gömöri, Karol Jurčák, Gustáv Pietrik, Rudolf Husár a Ján Vojtek.

Skryť Vypnúť reklamu

Moncoľova výstava pripomína aj prípravu na útek a jeho priebeh. Čerpal z denníka Rudolfa Husára, ktorý dal základ knihe s názvom Útek.

„Sobota 6. 1. 1940. Ránom sme sa zišli v byte Karola Pajera, aby sme sa dohodli na presnom čase a mieste stretnutia pri maďarských hraniciach. Popoludní sme sa opäť zišli u priateľa na Majeri pri Banskej Bystrici, kde som býval. Karol priniesol revolver a aj Gusto Pietrik. Boli sme v dobrej nálade, večer sme spievali národné piestne a zakončili ho našou hymnou,“ píše člen odvážnej skupiny, ktorá na druhý deň vyrazila z Banskej Bystice.

Vojenské lode nemohli brať na palubu ženy a tak odišiel len Karol.

Janka Horváthová

„Je nás sedem, ba aj jedno dievča. Do Podrečian sme pricestovali o 18.30 a pešo sme pokračovali po ceste na nové slovensko – maďarské hranice. O 21.30 sme ich pri Tomášovciach bez problémov prekročili. O hodinu neskôr sme už boli v Maďarmi okupovanom Lučenci,“ píše Husár v denníku s tým, že prenocovali u Karolovej sestry.

Strastiplné putovanie

Sedem kandidátov na učiteľské posty sa v pondelok 8. januára 1940 vydalo na strastiplnú cestu. Vlakom dorazili do Budapešti, kde vyhľadali francúzsky konzulát. Zaregistrovali ich ako utečencov, ktorí chcú emigrovať do Francúzska.

„Srdečne nás privítali a ubytovali v konšpiračných bytoch. Zakázali nám vychádzať. Štefan Gömöri a Karol Jurčák príkaz porušili a na vychádzke ich maďarskí žandári chytili a na hranici odovzdali slovenskej polícii. Tá ich hneď previedla do banskobystrickej väznice. Ako som sa neskôr dozvedel, mali šťastie v nešťastí. Na ich veľké prekvapenie bol správnom väznice otec Janky Horváthovej, ktorá ušla s nami. A tak ich pobyt vo väznici nebol veľmi krutý,“ pridal Moncoľ na jeden z informačných panelov ďalšiu Husárovu spomienku.

Janka sa odchodu do Francúzska nedočkala

Vojnové putovanie Karola a jeho snúbenice malo zastávku aj v Belehrade. Okrem nich sa do bývalej Juhoslávie zo spomínanej partie dostali aj Rudolf Husár s Gustom Pietrikom, no s nimi sa už mladý pár nestretol.

„Po vybavení formalít organizovalo francúzske veľvyslanectvo odchody dobrovoľníkov do Francúzska. Vojenské lode však nemohli brať na palubu ženy a tak odišiel len Karol,“ načrel Moncoľ do spomienok Janky Horváthovej, ktorá sa splnenia sľubu, že po absolvovaní ošetrovateľského kurzu odíde tiež do Francúzska, nedočkala.

Karolko sa narodil vo väzení

Situácia v Belehrade sa zdramatizovala a ona pod srdcom nosila Karolove dieťa. Napokon sa rozhodla vrátiť domov. V júli 1940, spolu s českou emigrantkou Boženou Svobodovou, ilegálne prekročili hranice do Maďarska.

„Cestou vlakom do Szegedu nás zadržali maďarské bezpečnostné orgány a eskortovali do väzenia v Budapešti. Tu sa mi na nemocničnom lôžku 12. augusta 1940 narodil syn Karol. Väzenský lekár upovedomil o mojom položení slovenského vyslanca a ten mi vybavil povolenie k návratu na Slovensko. Vrátila som sa s malým Karolkom koncom septembra 1940,“ približuje ďalšia Jankina spomienka.

Kresťanský domov detí

Po porážke Francúzska sa okolie Marseille hemžilo utečencami z rôznych kútov Európy. Spolu s belgickými, poľskými a židovskými deťmi sa o život strachovali aj malí Slováci a Česi. Ich rodičia väčšinou skončili v koncentračných táboroch.

Karol Pajer v tom čase vo Francúzsku pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci. Zoznámil sa s Čechom Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími vlastencami založili skupinu pomáhajúcu nielen raneným, ale najmä deťom. Prenajali si opustený školský areál pri meste Vence a začiatkom apríla 1941 sem začali sťahovať opustené deti.

Kresťanský domov detí, ako zariadenie vo Vence nazvali, sa zo dňa na deň rozrastalo. Postupne bola z neho menšia dedina s 23 budovami, kde dospelí chovali statok, obhospodarovali desiatky hektárov pôdy. Pajer tu nielen manuálne pracoval, ale osvedčil sa aj ako učiteľ. Mnohé deti naučil dobre po slovensky a česky. Nacvičoval s nimi ľudové tance, spieval vlastenecké piesne, dokonca viedol internát.

„Podľa štatistiky z roku 1945 prešlo cez tento domov 525 detí, pričom do októbra 1944 ich bolo 317. Z koncentračných a internačných táborov oslobodili 82 detí. V domove počas jeho existencie pracovalo priemerne 126 osôb, z toho ilegálne 83, z nich 47 Židov,“ pripomína Moncoľ návštevníkom múzea s tým, že deti po vojne umiestnili v rodinách vo Švajčiarsku a Francúzsku.

Cez deň učiteľ, v noci partizán

Po vpáde nemeckých a talianskych vojsk na južnú časť Francúzska v novembri 1942 hrozilo, že deti z domova skončia v koncentračných táboroch. Nastalo veľké sťahovanie na farmy ležiace v hornatej oblasti stredného Francúzska. Časť dospelého osadenstva domova sa pridala k partizánom. Karol Pajer patril medzi nich. Zaradil sa k tamojšej partizánskej skupine. Cez deň bol učiteľom detí na jednej z fariem, v noci partizánčil.

Jedna z jeho žiačok spomínala, že vždy nosil pri sebe fotografiu svojej milej a synčeka, ktorého nikdy nevidel. Snáď ju mal pri srdci aj v osudný deň, kedy v boji vydýchol naposledy. Statočný rodák z Klenovca padol 11. júna 1944 v priestore Mont – Mouchet pri meste Pinols.

Ocenenia

Hrdinské činy Karola Pajera ocenil aj prezident Francúzskej republiky, ktorý mu udelil in memoriam Vojnový kríž 1939 – 1945 so striebornou hviezdou. Dva roky po vojne mu bola udelená Československá vojenská medaila, pričom prezident republiky ho vyznamenal Československým vojnovým krížom 1939. Hrdinu, ktorý viac ako vojakom, chcel byť učiteľom, pripomína v Klenovci pamätná tabuľa na obecnom úrade. Aj tamojšia škôlka nesie jeho meno.

Odhalenia spomínanej tabule sa zúčastnili aj Pajerova manželka syn a vnuk. „Žiaľ, otec toho o starkom veľa nevedel. V časoch bývalého režimu sa o ňom nikde nehovorilo a ani nepísalo. Informácie o jeho hrdinských činoch sa začali objavovať až v 90. rokoch. Na svojho starkého som nesmierne pyšný,“ vyjadril sa Pajerov vnuk Karol, ktorý túži navštíviť hrob svojho statočného predka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Aj matematika sa dá skrotiť
  7. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 742
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 506
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 643
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 293
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 301
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 118
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 079
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 897
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 622
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 510
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Zranené dievča prežilo dva dni s vážnymi zraneniami pod holým nebom

Lučeneckí kriminalisti rýchlo vypátrali páchateľa otrasného činu

V rimavkosobotskej nemocnici sa tento týždeň narodilo tisíce tohtoročné bábätko

Malého Dávidka už čaká doma sestrička. Narodila sa v rovnakej nemocnici, mamičku dokonca hospitalizovali v rovnakej izbe, ako pred troma rokmi.

Na kultúrnom dome v Holiši horela strecha

K požiaru došlo počas prác na obnove strešnej krytine.

Požiar strechy kultúrneho domu v Holiši.

Krtíšania nastrieľali najmenej gólov v lige. Napriek tomu zimujú na bronzovej priečke

MFK Baník Veľký Krtíš sídli na treťom mieste piatoligovej tabuľky, skupiny D.

MFK Baník Veľký Krtíš.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Už ste čítali?