LUČENEC/DIVÍN. Malé autá, vďaka ktorým sa kedysi postavilo na kolesá vojnou zničené Francúzsko, nadchli Novohradčanov. Zraz historických Citroënov 2CV, známych aj ako kačice, spestril záver letných prázdnin v Lučenci aj Divíne.
Sú jedinečné, majú vlastné príbehy, vyvolávajú úsmevy pri sledovaní komédií o žandároch zo Saint Tropez. Majiteľom slúžia na pobavenie, vyjadrujú ich radosť zo života.
Najprv zlepenina značiek, potom skvost
Najstaršou kačicou 19. ročníka spomínaného zrazu bola kráska z východu. Brány automobilky opustila v roku 1957.
„Autíčko nás sprevádza na spoločnej ceste životom už veľa rokov. Máme dve. Manželka si obľúbila novšiu verziu a iné auto už ani nechce. Teší ju, že všade, kde príde, vyčarí ľuďom úsmev na tvári,“ hovorí motorista zo Spišskej Novej Vsi, ktorý si so svojou polovičkou povedal áno 28. júla 1990, teda deň po ukončení výroby modelu 2CV.
Starček na kolesách, na ktorom sa do Novohradu priviezli Jaro a Renata Rušinovci, má zaujímavú históriu. Z Francúzska bolo auto dovezené v roku 1963 a putovalo od brata k bratovi. Potom opäť zmenilo majiteľa.
„Ku mne sa dostalo v roku 1999 a bolo doslova „zhovadené“ dobou. Nič sa naň vo vtedajšom Československu nedalo dostať,“ spomína Jaro s tým, že smerovky malo zo skútra, svetlá z nákladiaku, volant z trabanta, sedadlo zo škodovky. „Posledný
