LUČENEC. V synagóge si po druhýkrát pripomenuli zaniknutú lučeneckú židovskú obec. Cestu neznámu moderovala Lučenčanka Veronika Homolová Tóthová, divákom zahrala skupina Pressburg Klezmer Band.
Na pamätníku pribudli ďalšie mená
Vlak literatúry bol inšpiratívnym putovaním Čítajte "Už po zrekonštruovaní synagógy vznikol prvotný nápad zorganizovať raz ročne podujatie, ktorým si uctíme pamiatku zaniknutej židovskej komunity v Lučenci. Vznikla tak Cesta neznáma s mottom Dávame číslam mená a menám príbehy," povedala Andrea Moravčíkova z Mestského múzea v Lučenci. Podľa jej slov bola synagóga odovzdaná židovskej obci 8. septembra 1925, pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia pripadá na 9. septembra. Nastalo tak zaujímavé prepojenie.
V Lučenci až do minulého roku neexistoval pamätník s menami obetí holokaustu, padlo teda rozhodnutie spraviť ho v blízkosti synagógy.“V rámci rekonštrukcie synagógy zostali pôvodné schody. Píšeme na ne mená obetí a vraciame ich do areálu synagógy. Každoročne pribudne jedno písmeno na ceste neznámej,” povedala o podstate podujatia Moravčíková.
Myšlienka odpustenia
Moderátorkou podujatia bola Veronika Homolová Tóthová. Je zároveň aj spoluautorkou knihy Violy Stern Fischerovej Mengeleho dievča, ktorá bola v ďalšom priebehu akcie predstavená. Spolu s tromi knihami viažúcimi sa k životu lučenskej židovskej komunity počas druhej svetovej vojny. “Niekedy musíte odpustiť aj keď sa všetko vo vás búri, máte pocit, že by ste odpustením zabudli. Ale keď chcete žiť normále, raz od času odpustiť musíte,” touto myšlienkou uviedla čítanie ukážky z knihy Mengeleho dievča Homolová. Celá akcia sa niesla v snahe o odpustenie toho, čoho sa dokázali dopustiť ľudia na ľuďoch.
Atmosféru podujatia na záver doplnila svojím koncertom kapela Pressburger Klezmer Band. Predstavila piesne z posledného albumu Baladen. V radoch kapely sa objavila aj miestna rodáčka Ivana Ecetová.
