PRAHA/PANICKÉ DRAVCE. Maliar realisticky pôsobiacich čiernobielych portrétov Milan Berky sa po druhýkrát zúčastnil medzinárodnej výstavy a znovu zabodoval.
Tentokrát bol na medzinárodnom festivale súčasného umenia Atelier Art Fest v Prahe. Z takmer 250 vystavujúcich umelcov vybrala odborná porota piatich ocenených z radov výtvarníkov, fotografov a sochárov.
Neprekonateľný super
Milan Berky vlani vyhral na podobnom podujatí v Českých Budějoviciach. „Dovtedy som vystavoval len v Lučenci. Bola to moja prvá medzinárodná výstava. Ani som nevedel, že je súťažná. Vyhral som preto, že tam nebol Pavlov,“ snaží sa zľahčiť svoj prvý úspech.
Spomínaný Alexandr Pavlov, Ukrajinec žijúci v Čechách, tento rok v Prahe zvíťazil. Je tiež realistickým maliarom, ale na rozdiel od Milanových sú jeho maľby farebné, priam fotograficky dokonalé.
„Jeho pozná celý svet. Vystavuje v Amerike a po celom svete. Robí aj kurzy maľovania. Snažil sa ma presvedčiť, aby som sa tiež začal venovať výučbe, že na to mám.“
Talentovanému Novohradčanovi zatiaľ zostala len veľká radosť zo stretnutia s týmto umelcom. Či príde k nadviazaniu nejakej spolupráce, ukáže čas.
FOTO: Vinobranie vo Veľkom Krtíši zaplnilo námestie Čítajte Sen o profesionalite
Financovanie cesty do metropoly Česka aj účastnícky poplatok na výstavu si hradil sám. „Pre mňa ako nezamestnaného je to dosť. Ťažko sa na veľkých výstavách zúčastňovať bez nejakej dotácie. Takéto úspechy by som pravdepodobne zopakoval,“ ponosoval sa maliar.
Dúfa, že raz sa bude môcť maľovaním živiť aj profesionálne. Pri prvom pohľade na jeho obrazy máte dojem, že sa pozeráte na fotky. Do detailu vykreslená tvár a lesk v očiach.
Cestou na výstavu v Prahe sa mu rozbilo sklo na jednom portréte. Neveriaci dostali možnosť overiť si, že to nie je fotka.
„Každému som vravel, aby si ho prišli chytiť. Nechceli veriť, že je to obraz. Potiahol každý, až čierny prst ich presvedčil.”
Nečakaný úspech
Najväčší úspech na výstave v Prahe nemala žiadna známa osobnosť, ktoré sa väčšinou objavujú na Berkyho obrazoch, ale portrét lučenského bezdomovca známeho pod prezývkou Ježiš.
„Dva mesiace som čakal, kým ho stretnem. Teraz mi zvykne hovoriť: Čo si to porobil? Ľudia ma sami oslovujú, cigaretu dajú. Si môj dvorný maliar.”
Radosť z maľovania sa dá rozdať aj nečakaným spôsobom. Najradšej však maľuje vnučku. „Stále ju kreslím. Päťročná žabka, ako modelka sa tvári. Ju kreslím, ako rastie, manželku ako starne,“ dodáva s úsmevom maliar.
Návrat z dlhej chvíle
Rodák z Mýtnej, teraz žijúci v Panických Dravciach, pochádza z početnej rodiny. Jeho nadanie objavil učiteľ na základnej škole. Žiaľ, nepomohla ani jeho prosba, aby dali talentovaného chlapca na umeleckú školu. Bolo treba čím skôr pomôcť rodine.
Milan takmer 35 rokov strávil prácou na železnici. Aj kvôli vlastnej rodine už na maľovanie ani nepomyslel. Až po strate zamestnania prišla dlhá chvíľa a skúsil sa vrátiť k detskej vášni. V priebehu pár rokov sa sám dopracoval k súčasnej podobe svojej tvorby.
Podľa vlastných slov sa má stále čo zlepšovať. Je to tak, úspech vás nemá upokojiť, ale nakopnúť k ďalšiemu zlepšovaniu.
